Mamateyova ulica nesie meno po prvom slovenskom konzulovi v USA

Bol vyučeným zámočníkom, svoje vzdelanie si však ešte počas života na Slovensku dopĺňal súkromne. V roku 1893 sa vysťahoval do USA, kde spočiatku takisto pracoval ako robotník v New Yorku a Bostone,  neskôr ako výskumný pracovník v priemyselnej výrobe a od roku 1907 aj na vysokej škole Carnegie Technical Schools (dnes Carnegie Mellon University) v Pittsburghu.

Reč je o rodákovi z Kláštora pod Znevom, ktorý sa narodil 11.apríla 1870.  Albert Pavol Mamatej alebo Albert Mamatey,  sa krátko po svojom príchode do Spojených štátov  začal aktívne podieľať na živote exilových Slovákov vrátane oponentúry na protislovenskú propagandu, ktorú v Amerike organizoval maďarský politik gróf Mihály Károlyi.

Od roku 1911 do svojej smrti bol predsedom Národného slovenského spolku a spoluzakladateľom a redaktorom časopisu Národné noviny - tlačového orgánu tohto spolku.Založil aj spolok pre slovenskú mládež Kruh mládeže. Bol spoluzakladateľom (1907) a predsedom Slovenskej ligy v Amerike (1911 - 1920). Inicioval založenie „Kancelárie práce pri Slovenskej lige“, ktorá pomáhala slovenským prisťahovalcom.Snažil sa aj o nadviazanie a udržiavanie vzájomnej spolupráce s predstaviteľmi národného hnutia na Slovensku.

Spolu s bankárom Michalom Bosákom organizoval celoamerickú zbierku na Slovenský agitačný fond. Mamatey osobne rokoval s T. G. Masarykom o nomenklatúrnych otázkach slovenskej štátnosti. Až dovtedy možno A. Mamateya považovať za jedného z hlavných strojcov spoločného česko-slovenského štátu. Bol tiež  signatárom Pittsburskej dohody.  Roku 1919 však navštívil Česko-Slovensko a vrátil sa odtiaľ ako vymenený. Na stretnutiach s pražskými politikmi rokoval o politickom a ekonomickom usporiadaní spoločného štátu a pravdepodobne vtedy mu Masaryk ponúkol post čs. konzula v Pittsburgu, čo Mamatey prijal. Vo vedení Slovenskej ligy to malo za následok ostré rozpory. Keď sa v septembri 1920 ujal svojho úradu, výbor ligy odmietol s ním spolupracovať a roku 1922 ho z nej vylúčili.

Bol tiež redaktorom niekoľkých krajanských periodík (Národné noviny, Maják, Škola reči anglickej a i.) a v USA pomáhal budovať spoločnú tlačovú kanceláriu Slovákov a Čechov (Slave Press Bureau).

Odmietal teóriu jednotného československého národa, ale aj snahy o autonómiu Slovenska zo strany Slovenskej ligy, čo viedlo až k jeho vylúčeniu z tohto združenia v roku 1922. Mamatey sa dostal do nemilosti slovenských predstaviteľov v USA reprezentovaných Slovenskou ligou v Amerike a zomrel v biednych pomeroch v sanatóriu Brooklyne v štáte Massachusetts. Bol prvým Československým konzulom v USA, no  zomrel v chudobe. Na jeho náhrobný kameň prispeli členovia Národného slovenského spolku. Pochovali ho na slovenskom cintoríne v Braddocku v Pensylvánii. 

Vďaka svojej aktivite a mnohostrannosti je Albert Mamatey považovaný za jedného z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského hnutia v USA.Sú po ňom pomenované ulice v Petržalke  a v Martine.

Podobné články

Komentáre