Most, ktorý urobil Petržalku mestom

Osídlenie Petržalky až do 19.storočia bolo neveľke, hoci v dotyku s väčším mestom, charakter riečnych ramien a ostrovov nedovoľoval veľký rast pôvodne roľníckej osady Petržalky - Engerau.

Na svoje polia sa obyvatelia dostávali cez mosty a mostíky ponad ramená, zamestnanie vo vtedajšej rozvíjajúcej  Bratislave by aj bolo možné, len bolo dopravne zložité, dovtedajšie tzv. lietajúce, pontónové či drevené mosty podliehali rozmarom počasia, vysokej vody, ľadochodu a pod. Skutočný rozvoj Petržalky nastal skutočne až po postavení železného mosta vtedy nazvanom po cisárovi Františkovi Jozefovi, ktorý osobne aj prišiel 30.12.1890 na jeho otvorenie.

Most bol postavený ako peší, železničný aj cestný ; súčasne. I ked po spravnosti to bolie vlastne dva mosty vedľa seba - jeden pre železnicu a druhý pre cestnú a pešiu dopravu.

Nebudem sa zaoberať dejinami električky z roku 1914, hoci aj ona skrátila vzdialenosti medzi oboma brehmi Dunaja, ale skôr tým, ako vďaka mostu vznikla Petržalka aká je dnes.

Postavenie mostu a následná železničná doprava po ňom umožnila rozvoj priemyslu v Petržalke.

V roku 1900 vznikla smaltovňa, ktorá zanestnávala 173 robotníkov a parná píla so 77 zamestnancami. To samozrejme malo vplyv na počet obyvateľov, stavajú sa nové domy, a pôvodná dedinka začala prudko rásť. Ešte pred rokom 1910 vznikla továreň na kovové hadice a továreň na gumové výrobky, následne ešte do vypuknutia 1.svetovej vojny továreň na farby a laky, na výrobky z dechtu. Na Kopčianskej, pri parnej píle vzniká továreň na drevené debny, továreň na hnacie remene a v bezprostrednej blízkosti rakúskych hraníc Durvayova tehelňa. Z jej tehál je postavených v Bratislave niekoľko zaujímav&yacu te;ch stavieb, spomeňme aspoň známy Modrý kostolik zbroku 1913. Z poľnohospodárstva treba spomenúť ešte veľkostatky Kapituský dvor (Kapitelhof) a Janíkov dvor (Antonienhof) 

Krízu najmä stavebného priemyslu spôsobila prvá svetová vojna, ale aj počas nej starý most umožnil dochádzku robotníkov z Petržalky do Bratislavy. Tesne po prvej vojne Petržalka na čas sa stala súčasťou Maďarska.Práve Starý most 15.8.1919 umožnil obsadenie Petržalky vojakmi stráže slobody legionárov a zajatie maďarskej posádky, ktorá odmietala ustúpiť z Petržalky napriek podpísaným medzinárodným dohodám. Tento vojenský zásah a reálne pripojenie k Bratislave a k ČSR zamedzil tomu, aby sa Petržalka stala okrajovou dedinkou na hranici Maďarska, priemysel by sa zrejme odsťahoval.

Pripomeňme si počty obyvateľov vtedajšej Petržalky :

1869 - 718

1880 - 819

1890 - 904

Vidno, že kým sa nepostavil Starý most, Petržalka rástla skutočne len mierne.

Skutočný skok nastal práve po postavení Starého mosta :

1900 - 1805 vo 179 domoch

1910 - 2940 vo 270 domoch 

1921 - 4282  vo 430 domoch

Za tento rozvoj nemohol len vzrast priemyslu, ako som ho už naznačil, ale aj bezproblémová možnosť sa dopraviť do zmestnania za Dunaj aj pre obyvateľov Petržalky.Mení sa aj vlastné profesné zloženie obyvateľov, rastie počet priemyselných robotníkov Veď už v spomenutom roku 1900, z celkového počto 1805 sa poľnohospodárstvom zaoberalo 285, v priemysle pracovalo 407 , z toho priamo v Petržalke 245 robotníkov. Za desať rokov do r.1910 tento trend pokračoval. Továrne sa rýchlo zväčšovali, v Smaltovni pracovalo už 910 pracovníkov.

Továreň na gumové výrobky a parná píla mali po 130 zamestnancoch. V roku 1910 v poľnohospodárstve pracuje už len 185, čiže za 10 rokov pokles o 100. V priemysle pracuje 913 osôb, čo však pre Petržalku nestačí, čoraz viac pracovníkov sem dochádza za pracou z ľavého brehu Dunaja. Zaujímavým ukazovateľom je, že počet obyvateľov rástol prudšie, ako počet potrebných domov a bytov. Jedným z možných dôvodov bola už spomenutá stagnácia stavebného priemyslu za vojny.

A demografická expolózia pokračuje :

1930 - 15 876 obyvateľov vo 1956 domoch.

Dvadsiate roky zaznamenali najväčší nárast Petržalky, jej rozmach úzko súvisel s rovojom celej Bratislavy.

Priemysel sa rozvíja - Smaltovňa má už 1000 zamestnancov, Gumonka 400 atď. Roky po vojne boli skutočne rokmi prosperity, vidno obrovský nárast počtu domov ale aj ulíc, ktorých počet stúpol z 21 v roku 1921 na 85 v roku 1930. Zaujímavé, že po roku 1930 Petržalka rástla ako sa hovorí "primerane",počet domov stúpol už "len" na 1822 v roku 1946. Dôvodom sú iste aj roky druhej svetovej vojny, kedy Petržalka pripadla Nemecku a pravidelný kontakt s pravým brehom sa výrazne obmedzil, na Starom moste fungovali colnice a prevádzka električky tiež bola prerušená.

Dnes, keď po 120 rokoch Starý most zaniká, mali by sme si pripomenúť a uvedomiť, že bez jeho prepojenia ponad Dunaj by nikdy nevznikla 20 tisícová Petržalka, taká aká bola tesne pred tým ako sa začalo stavať panelové sídlisko. Veď ďalší most, druhý v poradí, dnešný Most SNP bol daný do prevádzky až v auguste 1972, čiže po dlhých 80 rokoch. Úlohou mostov je, aby spájali - Starý most svoju "karmu" naplnil do svojho posledného nitu a poslednej skrutky a len vďaka nemu vzniklo dnešné vyše 120 tisícové mesto Petržalka. Starý most je mŕtvy, nech žije nový Starý most. Ale ešte pred tým Petržalský okrášľovací spolok sa pokúsi zachovať pár starýc h fragmentov, aby vznikol pamätník pripomínajúci aj našich starých otcov, čo po ňom chodili a sa vozili. A potom Most SNP, ktorý sa aj 20 rokov volal že Nový most sa stane "starým" či presnejšie najstarším mostom, aj to je paradox dejín. 

Poznámka : Autor zámerne spojil - sčítal číselné udaje z celej dnešnej Petržalky a pre lepšie pochopenie vývoja Petržalky, tak ako ju dnes vnímame ako celok a radšej nerozlišoval, že v opísanom čase tu boli vlastne tri osady - vlastná Petržalka, Ovsište a osada Aulissel. Snáď len pár čisiel z Ovsišťa  - v roku 1921 len 12 domov, v roku 1930 už 145 domov a 812 obyvateľov, v roku 1946 už 340 domov. Aulissel, v roku 1921 ako osada ešte neexistovala, vroku 1930 137 domov a 937 obyvateľov, v roku 1946 počet domov už 275. Zvláštny osud mala na východnej strane vyústenia Starého mosta štvrtá osada najmä núdzových barakov Elýzium, ktorú však vo väčšine odkúpila začiatkom 30. rokov vojensk á správa a po druhej svetovej vojne fakticky zanikla.

Číselné údaje boli prevzaté z publikácie : RNDr.. Štefan Fekete : Tri prímestské osady na pravom brehu Dunaja so stranky sídelnej, vydavateľ Slovenská akadémia vied a umení, Bratislava 1947.  (v názve rešpektujeme pôvodne použité "so strany" pred dnešným gramaticky používaným "zo strany") Publikácia je v majetku Petržalského okrášľovacieho spolku.

Autor článku Ernest Huska uvádza, že údaje a čísla z publikácie len skompiloval a sám sa nepokladá za autora v pravom slova zmysle.

Podobné články

Komentáre