Kauza, v ktorej občania ťahajú za kratší koniec. A to nie len pre právne kľučky, ale pre postoje samosprávnych úradov a orgánov štátu.
Tí, ktorí sú platení z daní občanov sa tvária už dosť dlho, že problém je na inej, než ich strane. Každý hľadá výhovorky, právne argumenty ako sa nedá.
Naozaj si občania volili poslancov, primátora a starostu, aby im dávali odpovede, že sa nedá?
Rovnako tak štát. Riaditeľov nemocníc vymenúva ministerka. Čo okrem právnej analýzy podnikla, aby stav zvrátila?
Ani raz z úst kompetentných ( ministerka, primátora, starosta) nezaznelo, aká je ich predstava o spoplatnení parkovania pred verejnými nemocnicami. A či vôbec má byť parkovanie spoplatnené.
Pacient do nemocníc nejde dobrovoľne a nie sú to nákupné domy, kde človek trávi čas rád a nekonečne dlho z vlastnej vôle. Ak pacienta lekár pošle na vyšetrenia a následne ďalšie, kde trávi hodiny čakania v radoch, nie je to jeho vina a tak platí za niečo, čo nemohol ovplyvniť.
Ako je možné, že nemocnica prenajme súkromnej firme parkovacie miesta za účelom zisku pre súkromnú firmu a zaťaží tak pacientov? Ak by to chceli aj zdravotné strediská, kde pozemky tiež patria magistrátu, potom by ste videli ten cirkus v médiách. Prvá by kričala samospráva, aké je to neetické. Keď sa tak deje v prospech veľkej firmy s požehnaním štátu, vtedy samospráva príde po funuse a argumentuje, že už nič nemôže robiť.
Vyberanie poplatkov u lekára sociálne cítiaca vláda odmieta, ale spoplatnenie parkovania nie? Pričom, ak by išlo o zavedenie poplatkov, ktoré by išli nemocnici a tá by ich použila na rozšírenie kapacity parkovania, pacienti by chápali.
Ak by sa všetko udialo v súlade s dobrými mravmi a firma by mala od mesta povolenie, od mestskej časti všetky náležitosti k stavebnému povoleniu.....Nemá, no samospráva sa tvári, ako nemôže.....
Ako hrach hádzaný na stenu vyznievajú argumenty zamestnancov nemocnice, občianskych združení. Bol starosta, primátor, či pani ministerka spolu s vedúcimi odborov magistrátu na mieste? Skontrolovali spolu so zástupcami nemocnice ako sa veci majú? Či všetky čísla sedia?
Od stola sa rozhoduje najlepšie. Tam, za zatvorenými dverami sa s firmami preberá to, čo verejnosť nemôže počuť. Preto aj v tejto kauze, nemá verejnosť nádej na úspech.