Dnes je: piatok 06.12.2019 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Svätý Mikuláš je patrónom detí, pekárov, námorníkov, lekárnikov aj rybárov.

Na Mníchov by sme nemali nikdy zabudnúť

Dnes si spolu s českou republikou pripomíname jedno veľmi smutné výročie. Udalosť, ktorá viedla napokon z rozdeleniu Československa, ako si to predstavovala rozpínajúca sa a vojnu pripravujúca Nemecká ríša.

 

Všetko začalo 21. septembra 1938, keď  československá vláda prijala  nótu predloženú vyslancami Veľkej Británie a Francúzska, aby v záujme zachovania mieru odstúpila oblasti, ktoré obýva viac ako 50 % etnických Nemcov. Toto rozhodnutie vyvolalo v Československu rozhorčené demonštrácie. Na druhý deň sa uskutočnil generálny štrajk, po ktorom vláda Milana Hodžu podala demisiu. Hitler súčasne vyhlásil, že spolu so sudetskou otázkou musia byť vyriešené problémy poľskej a maďarskej menšiny v ČSR.

 

23. septembra 1938 vymenoval prezident Beneš úradnícku vládu na čele s generálom Janom Syrovým, ktorá vyhlásila všeobecnú mobilizáciu a o dva dni neskôr odmietla Hitlerove požiadavky.

Po týchto udalostiach nasledovalo ďalšie kolo britsko-nemeckých rokovaní a nacistické vojská sa začali presúvať k československým hraniciam.

 

28. septembra 1938 Chamberalin zaslal Hitlerovi list, v ktorom mu oznámi, že môže svoje ciele realizovať aj bez vojny. Zároveň vyzval talianskeho diktátora Benita Mussoliniho, aby prevzal úlohu sprostredkovateľa na medzinárodnej konferencii o nemeckých požiadavkách.

Na druhý deň sa predstavitelia Nemecka, Talianska, Veľkej Británie a Francúzska stretli v Mníchove, kde krátko po polnoci 30. septembra 1938 podpísali dohodu o odstúpení sudetských území, Petržalky a Devína Nemecku. Dohodu podpísali nasledovní predstavitelia štyroch krajín: Arthur Neville Chamberlain - Spojené kráľovstvo, Édouard Daladier – Francúzsko, Adolf Hitler – Nemecko a Benito Mussolini – Taliansko. V dodatočnom prehlásení sa zaviazali vyriešiť do troch mesiacov problém poľskej a maďarskej menšiny v ČSR.

S úvodnou rečou o "českej otázke“ vystúpil Hitler. Priblížil dianie v českom pohraničí ako humanitárnu katastrofu sprevádzanú migračnou krízou. Hovoril o záplave utečencov do Nemecka, vraj len za posledný týždeň ich počet stúpol na 240-tisíc, lebo Česi vraždia civilistov a vo veľkom ničia majetok sudetských Nemcov. "Dosiaľ bolo zničených 247 mostov a ešte väčší počet domov, „ vyhlásil Hitler.

 

V Mníchove sa rozhodovalo o Československu bez Československa, hoci v tamojšom hoteli Regina čakali dvaja zástupcovia vlády ČSR (Hubert Masařík, sekčný šéf Ministerstva zahraničných vecí ČSR), že ich na rokovanie prizvú. Člen britskej delegácie Frank Ashton-Gwatkin im z poverenia premiéra Chamberlaina prišiel oznámiť len výsledok. Na prinesenej mape ukazoval, ktoré okresy v českom pohraničí bude nemecké vojsko obsadzovať ako prvé.

 

Čechy a Morava prišli takmer o 30 percent svojho územia, na ktorom žilo dovtedy 34% obyvateľstva (okrem 2 800 000 Nemcov aj 800-tisíc Čechov). Nová hranica znefunkčnila obranný systém, do ktorého patrili aj pevnostné opevnenia na Slovensku ( Petržalka, Devínska N.Ves) a preťala dôležité dopravné tepny, pripravila republiku o významnú časť priemyslu: dve tretiny ťažby svojho uhlia, 70% výroby elektriny, oceliarsky, textilný a chemický priemysel.



Autor: Petrzalcan | 30.09.2019 | zobrazené: 295 x |


Podobné články

• Smrť panovníčky (29.11.2019)
• Napoleón v Prešporku (27.11.2019)
• Petržalka v socialistickom režime (17.11.2019)
• Druhý Bratislavský mier (07.11.2019)
• V inom štáte by bola roky chránená a zveľaďovaná. U nás postupne chátra. (26.10.2019)

Komentáre

FOTOGALÉRIA

Chorvátske rameno

ANKETA

Ako ste spokojní s čistotou v Petržalke? Oznámkujte ako v škole:

1
(58)

2
(27)

3
(41)

4
(57)

5
(59)


spolu 242 hlasov
/