Dnes je: piatok 30.10.2020 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Dnes je Svetový deň psoriázy

Najčítanejšie noviny v Uhorsku vychádzali v Prešporku

14. júla 1764 začali v Pressburgu vychádzať Preßburger Zeitung (dosl. Bratislavské noviny). Boli to prvé dlho vychádzajúce noviny v Uhorsku, druhé nemecké noviny po Wochentlich zweimal neuankommender Mercurius.

 

Prežili revolúciu roku 1848/49, rozšírili svoj formát a počet listov. Od roku 1880 vychádzali dvakrát týždenne s prílohou (nepretržite až do roku 1929). Po roku 1848 si všímali aj slovenskú problematiku. Prispievali do nich aj Slováci. Ich bezprostredným nástupcom sa stali Neue Pressburger Zeitung, ktoré zanikli roku 1945.

Preßburger Zeitung bol spočiatku  len spravodajskými novinami, postupne sa premieňal na politicko-spoločenské noviny vždy s programom vládnucej ideológie.

 

Ich majiteľom a vydavateľom bol bratislavský privilegovaný tlačiar Ján Michal Landerer de Füsküt, ktorý okrem bratislavskej oficíny mal tlačiareň v Košiciach, papiereň v Starej Turej a pod. Táto rodina sa stala významnou pre vydávanie novín a časopisov v Uhorsku. Bratislavský Landerer bol nielen vynikajúcim obchodníkom a kníhtlačiarom, ale aj človekom, ktorý mal pochopenie pre vedenie novín a primerané literárne schopnosti.

Okolo redakcie novín sa sústredila skupina vynikajúcich literárnych a vedeckých pracovníkov Bratislavy i mimo nej, ovplyvnených pokrokovým učením francúzskeho a nemeckého osvieteneckého racionalizmu. V čele redakcie stál spočiatku bratislavský mešťan, obchodník s vínom a železom, neskôr richtár mesta, Karol Bohumil Windisch, známy inakšie aj ako významný historik. Windlisch bol spočiatku hlavným Landererovým spolupracovníkom pri novinách, ale onedlho sa stal ich skutočným redaktorom. V kultúrnom živote mesta zaujímal popredné postavenie. Roku 1761 sa dokonca pokúsil o založenie veľkej vedeckej spoločnosti.

Vydavateľ novín Ján Michal Landerer v prvom čísle zo 14. júla 1764 sľuboval, že Preßburger Zeitung budú „týždenne prinášať správy o zvláštnych udalostiach z celej Európy, ale obzvlášť z Uhorska“. Noviny mávali aj osobitné prílohy: Beyträge roku 1783, Politische Geschpräche der Todten (roku 1790 – 1810), ktorá ako už názov hovorí, obsahovala politické rozhovory „mŕtvych“ o udalostiach z rokov 1790 – 1810. Bol to pokus o obchádzku prísnych cenzúrnych predpisov. Orientáciu na kultúru a spoločenskú problematiku mala ďalšia príloha novín zv. Lesekabinet.

 

V osemnástom storočí boli Preßburger Zeitung v Uhorsku nesporne najčítanejšími novinami, ktorým sa budínske a peštianske periodiká nemohli vôbec vyrovnať. Vedeli dokonca odolávať aj stupňujúcemu sa vplyvu viedenských novín a časopisov a zachovali si samostatný postoj a osobitnú politickú líniu.

 

Po Landererovi a K. G. Windischovi sa stal od apríla 1773 ich redaktorom Ján Matej Korabinský. Od roku 1784 do januára 1786 vykonával túto funkciu mladý 24-ročný Daniel Tállayi, ktorý mal neskoršie vyvodiace postavenie pri vydávaní slovenských osvieteneckých novín. Pochádzal z Levoče, kde sa narodil 4. januára 1760. Po skončení domácich škôl navštevoval debrecínske reformátorské kolégium a bratislavské lýceum. Po zakončení štúdií bol redaktorom Preßburger Zeitung a neskôr sa stal aj zapisovateľom v bratislavskej mestskej rade. Od roku 1790 bol správcom pozemkovej knihy  a len rok pred svojou smrťou, 24. apríla 1815 bol zvolený za mestského radcu. V januári roku 1778 sa stal tiež redaktorom prvých maďarských novín, vychádzajúcich v Bratislave – Magyar Hírmondó.

 

Keď Daniel Tállayi roku 1784 nastúpil do redakcie Preßburger Zeitung, nemal ešte veľa životných skúseností, ale mal dobré predpoklady pre novinársku prácu a pohotové pero. Znalci chválili jeho články v týchto novinách pre ich vysokú úroveň a bezchybný štýl. Medzi ním a majiteľom novín Landererom došlo však onedlho k prudkým sporom. Tállay sa vzpieral jeho príkazom, pretože noviny chcel redigovať po svojom, čo sa nutne muselo po čase skončiť ich rozchodom. Tállayi potom mienil vydávať proti Landererovým novinám opozičné, pod názvom Preßburger Merkur, na ktoré mu však Kráľovská uhorská miestodržiteľská rada v Budíne nedala povolenie. Tállayiho maďarské i nemecké články mali veľkú publicitu. Už ako 25-ročný sa pokúšal o veľkorysú akciu – zlúčiť v jednom nakladateľstve všetky vychádzajúce noviny a časopisy v Uhorsku. Bolo to však predčasné úsilie, ku ktorému sa nemali chuť pripojiť ani bratislavskí vydavatelia novín Patzke a Landerer. Od roku 2004 vychádza opäť ako hospodársky magazín o Slovensku v nemeckom jazyku.

foto: titulka novín



Notice: Undefined index: id in /data/b/3/b3b46c20-6a27-4615-8372-e7ac4390fcbf/petrzalcan.sk/web/files/aktuality.php on line 69

Autor: Petrzalcan | 14.07.2020 | zobrazené: 373 x |


Podobné články

• Tilgnerove sochy nájdete v celej bývalej monarchii (25.10.2020)
• Bratislava je významným pútnickým miestom judaizmu (24.09.2020)
• Bitka pri Moháči (29.08.2020)
• Hovorieval „Ručičky bozkávam“ (11.08.2020)
• História trolejbusov v Bratislave (19.07.2020)

Komentáre

FOTOGALÉRIA

Chorvátske rameno

ANKETA

Pôjdete na plošné testovanie, ktoré organizuje vláda?

áno, rozhodne
(16)

nie, odmietam
(10)

ešte nie som rozhodnutý/á
(9)

dám si urobiť test v laboratóriu
(5)


spolu 40 hlasov
/