Najkrajšiu cisárovnú zabil anarchista a bol na to hrdý

V sobotu 10. septembra 1898 mala 60-ročná  manželka rakúskeho cisára Františka Jozefa Alžbeta, zvaná Sissi, nabitý program. Deň predtým pricestovala do Ženevy z  Territetu pri Montreux, aby nakúpila darčeky vnúčatám a navštívila obľúbenú cukráreň. Ubytovala sa v hoteli Beau Rivage pod menom grófka von Hohenembs.

V hoteli ale vedeli kto k nim zavítal a 10.septembra o tom priniesli správu aj ženevské noviny. V ten deň sa rozhodla Sissi vrátiť do Montreux loďou o 13.40hod. Skoro ju nestihla. Po 13.hodine vyšla z hotela so svojou spoločníčkou grófkou Irmou Sztárayovou, tradične oblečená v čiernych šatách, ktoré nosila na znamenie smútku od roku 1889 po tom, čo  jej syn, princ Rudolf spáchal samovraždu.

Sluha zobral batožinu, Sissi mala v rukách vejár a slnečník. Vybrala sa po nábreží  Mont Blanc k parníku. Sissi mala vo zvyku chodiť rýchlo, Irma Sztárayová jej takmer nestačila. Náhle k nim cez vozovku pribehol akýsi muž. Tmavé vlasy, zježené fúzy. Ženy zastali. Chlap skočil pred Sztárayovú a so  zdvihnutou rukou sa zahnal na Alžbetu.

Tá vzápätí spadla na chrbát, udrela si hlavu, no úder zmiernila bohatá koruna jej vlasov. Všetko sa udialo rýchlo a spočiatku nebolo jasné, čo sa vlastne stalo. Začervenaná Alžbeta dýchala zrýchlene, ale vstala a vyhlásila, že je v poriadku. Len sa vyľakala. Opýtala sa Irmi, čo ten muž chcel. “ Asi hodinky,” uvažovala. Potom obe dámy odkráčali k prístavnému mostíku. Alžbeta však začala blednúť a ohlásila, že ju bolí na hrudi. Odpadla až po hodnej chvíli, až po nastúpení na parník. Odniesli ju na hornú palubu a uložili na lavicu.

Všetci si mysleli, že odpadla z preľaknutia. Irma Sztárayova jej povolila šaty a vložila do úst kocku cukru namočeného do alkoholu. Ako bolo zvykom pri odpadnutí. Kapitána informovali, že medzi pasažiermi je cisárovná. Zdalo sa, že všetko bude v poriadku. Po chvíli sa Sissi posadila a akoby si nič nepamätala opýtala sa: “Čo sa stalo?”

No vzápätí sa zosunula z lavice. Irma jej položila ruku na hrudník, aby ju pomasírovala. Stiahla jej batistovú košieľku, keď odrazu uvidela hnedú škvrnu pod ľavým prsníkom. Irme to došlo. Zavraždil ju ten muž. Vykríkla: “On ju zavraždil.”

Loď sa okamžite vrátila. Sissi ešte žila. Kývala hlavou z boka nabok. Odviezli ju späť do hotela. Tam, na posteli, ešte dýchala, ale ani jeden z privolaných lekárov už nemohol pomôcť. Zomrela v tichosti a bez bolestí.

Alžbetina dcéra, arcivojvodkyňa Mária Valéria, o smrti matky povedala:  „Teraz  k tomu došlo. Ako si vždy priala, rýchlo, bez bolesti, bez lekárskeho zásahu, bez dlhých úzkostných dní starostí o rodinu.”

Páchateľ z miesta činu utekal, ale zadržali ho okoloidúci a dotiahli na políciu. Tam sa zistilo, že ide o 25 ročného anarchistu  Luigi Luchena. Na svoj čin bol mimoriadne hrdý. Všetko s pýchou priznal. Vyslovene si želal trest smrti. Cisárovnu nepoznal, len z novín. Nemal k nej žiadny vzťah. Na margo činu povedal: „Jesť smie len ten, kto pracuje!“

Paradoxne on sám opakovane nikde nepracoval. Bol to človek, ktorý nemal ľahké detstvo, putoval z jednej pestúnskej rodiny do druhej, lebo ho matka opustila a odložila do sirotinca. Občas pracoval na stavbách a vo Švajčiarsku sa zoznámil s anarchistami. Vždy vyhlasoval, že je schopný spáchať čokoľvek.

Lucheni sa chcel presláviť. Anarchisti ho nabádali, aby zabil niekoho z kráľovskej rodiny, tak sa mu to podarí, vraveli.

Pôvodne chcel zabiť princa Orleánskeho, ktorý cestoval do Ženevy, potom talianskeho kráľa Umberta, ale nemal peniaze na cestu do Talianska. Napokon sa rozhodol pre Sissi. Už deň predtým chodil okolo hotela.

Prípad viedol generálny prokurátor Navazza, popredný právnik Ženevského kantonu. Lucheni na otázku prečo zabil ženu, ktorá mu nič neurobila vypovedal: „Kvôli boju proti veľkým a bohatým. Lucheni zabíja cisárovnu, ale nikdy žiadnu práčku.“

Lucheni žiadal trest smrti, ktorý bol ale v Ženevskom kantone zrušený. Prokurátor Navazza bol z jeho výpovedí otrasený. Ten človek nič neľutoval, naopak, vystatoval sa svojim zločinom a stále žiadal trest smrti. Odrazu sa z neho stala osobnosť. Do väzenia dostával množstvo listov, obdivných i nenávistných, ale väznica mu ich neodovzdala.

V jednom z listov, ktorý napísalo 16000  žien a dievčat  stálo: Počúvaj, netvor, chceli by sme ťa položiť na stôl a s potešením hľadieť na to, ako ti odrezávajú ruky a nohy. Aby sme ti tú bolesť osladili, umývali sme ti rany octom a vysušovali soľou. Keby si to prežil a uzdravil sa, mohli by sme začať nanovo.“

Mesiac po čine stál Lucheni pre súdom. Necítil ľútosť, vyhlásil, že by to urobil znova. Bol odsúdený na doživotie. Vo februári 1900 sa pokúsil o samovraždu pomocou otvárača na konzervy. V roku 1920 sa mu ale podarilo obesiť v cele.

Viete čo je paradox?  Lucheni zabil ženu, ktorá čakala na smrť. Sissi už nebola tou vzdušnou éterickou bytosťou ako za mlada. Vyprchala z nej všetka láska a túžba po živote. Odtiahla sa od manžela, neznášala svoje dvorné povinnosti, viac sa starala len o seba, než o svoje povinnosti.

No všetci ju obdivovali a ospevovali jej krásu. Málo kto vedel, že zrejme trpela anorexiou. Prísne dbala na to čo a koľko zjedla. Cvičila, jazdila na koni a chorobne sa bála priberania, preto začala aj fajčiť čo pobúrilo cisársky dvor. Celý život pri svoje výške 172cm vážila len 50kg a jej pás meral 50cm. Jedinou chybičkou krásy cisárovnej boli zuby. Preto ich skrývala.

Neskrývala však vlasy, dlhé, bohaté, gaštanovej farby. Raz za 3 týždne ich umývali a trvalo to celý deň. Každodenné česanie trvalo 3 hodiny. Z veľkého objemu vlasov ju neraz bolela hlava a ostávala v komnatách s vlasmi vyvesenými na stuhách.

Sissi bola v 60-tke vychudnutou, psychicky vyčerpanou ženou, ktorá bojovala o svoju niekdajšiu krásu. Bola umorená, zlomená. Krátko pred atentátom hovorila o smrti a trápila tým svoju dcéru.

A tak prišiel ten deň, po ktorom túžila a bezbolestná smrť, ktorá odviala jednu z najznámejších cisárovien Rakúsko-Uhorskej monarchie, ktorej meno sa uchovalo až po dnes. O žiadnom z panovníkov nebolo napísaných toľko románov a natočených toľko filmov ako práve o Sissi.

A čo jej spoločníčka Irma Sztárayová? 34 ročná sa vrátila  do rodných Sobraniec, kde žila svoj vlastný príbeh, napísala knihu spomienok na život pri dvore a nikdy sa nevydala. Zomrela a je pochovaná v Sobranciach, kde sa o jej hrob stará mesto.

foto: v deň atentátu

Napísala: Iveta Plšeková

Podobné články

Komentáre