Narodila sa 13.mája 1742. V ten deň jej matka, Mária Terézia, oslavovala svoje 25. narodeniny. Dostala meno Mária Kristína. Práve fakt, že s matkou mali rovnaký deň narodenín sa považuje za jeden z hlavných dôvodov, prečo práve ju mala Mária Terézia zo všetkých svojich detí najradšej.
Narodila sa ako piata, no v čase svojho narodenia mala len dvoch súrodencov, Máriu Annu a Jozefa. Dve staršie sestry zomreli ešte pred jej narodením.
V rodine ju nazývali Mimi, Mimerl alebo Mária. Väčšina súrodencov na ňu veľmi žiarlila, lebo bola talentovaná a pôvabná. Podľa niektorých historických zdrojov však dôvod, prečo ju súrodenci nemali radi, bol, že sa správala veľmi povýšenecky.
Matka Mária Terézia jej splnila všetky želania. S tým súvisí aj výber jej vychovávateľky. Prvou vychovávateľkou bola grófka Trautsonová, no s tou si Mária Kristína nerozumela, a tak požiadala matku, aby jej pridelila inú vychovávateľku. Tou sa stala vdova grófka Mária Anna Vasquezová, s ktorou si Mária Kristína veľmi dobre rozumela. Neskôr, keď jej bol pridelený vlastný dvor, ju vymenovala za hlavnú hofmajsterku. Hofmajster bol predstavený dvorného služobníctva a vychovávateľ detí v panovníckych a šľachtických rodinách.
Prvou láskou Márie Kristíny bol princ Ľudovít Württemberský. No ten sa jej manželom stať nemohol, pretože ako vojvoda nebol Márie Kristíne spoločensky rovný. Neskôr prišli na cisársky dvor do Viedne synovia poľského kráľa a saského kurfirsta Augusta III., princ Albert Kazimír a jeho brat Klement. Cisárovná svadbu s Albertom po dcérinom naliehaní povolila. Otec Márie Kristíny ju síce chcel vydať za jej bratranca Benedikta von Chablaisa, no to sa neuskutočnilo, a tak sa arcivojvodkyňa Mária Kristína vydala za milovaného Alberta.
6. apríla 1766 sa vydala za Alberta Sasko-tešínského, bratranca z druhého kolena, ktorého si ako jediná dcéra Márie Terézie mohla vziať z lásky, nie kvôli upevneniu politických vzťahov. Krátko po svadbe porodila jediné dieťa, dcéru Kristínu, ktorá však na druhý deň zomrela.
Po smrti jedinej dcéry Kristíny už vlastné deti nemali. Karol Ľudovít bol synom jej brata Leopolda, ktorého si po smrti jeho rodičov adoptovali. Ten po Albertovej smrti zdedil Tešínsko a s ním aj titul tešínskeho vojvodu.
Albert bol v rokoch 1765 – 1780 uhorským guvernérom. Za sídlo si zvolil hrad v Prešporku; letnou rezidenciou sa stal zámok v Halbturne neďaleko Neziderského jazera. Už počas života v Prešporku si s mnaželkou zaobstarali niekoľko obrazov. Neskôr sa Albert stal guvernérom Rakúskeho Nizozemska (Holandsko). Počas tohto obdobia nechal v Bruseli postaviť palác Laeken, v ktorom v súčasnosti sídli belgická kráľovská rodina. Tu pokračoval v zhromažďovaní umeleckých diel, ktoré vzal so sebou, keď spolu s manželkou museli v roku 1793 utiecť z Bruselu do Viedne kvôli francúzskej revolúcii a invázii francúzskych vojsk.
Umeleckú zbierku presťahovali do Viedne a umiestnili v paláci pomenovanom po Albertovi - Albertina.
Mária Kristína zomrela vo veku 56 rokov 24. júna 1798 na týfus. Jej manžel Albert ju prežil skoro o 25 rokov. Nechal jej postaviť nádherný pomník, na výrobu ktorého si najal talianskeho sochára Antónia Canovu. Ten vytvoril hladkú monumentálnu pyramídu s medailónom Márie Kristíny a postavami z carrarského mramoru. Táto hrobka, ktorá nesie nápis UXOR OPTIMAE ALBERTUS (Najlepšej manželke Albert) sa nachádza v pravej bočnej lodi Augustiánskeho kláštora.
Albert sa po smrti manželky venoval svojej vášni, zberateľstvu. Manželia sú pochovaní v hrobkách číslo 111 a 112 v tzv. Toskánskej krypte, ktorá je súčasťou kapucínskej krypty. Albert Saský zomrel 10. februára 1822 vo veku 83 rokov.