Najstarší glóbus a jeho tvorca

6.októbra 1459 sa narodil nemecký geograf, cestovateľ a moreplavec v portugalských službách Martin Behaim. Je to autor  najstaršieho zachovaného moderného glóbusu na svete. Pochádzal z bohatej, obchodníckej rodiny z Norimbergu.  Pri  jednej z ciest do Portugalska sa dostal na kráľovský dvor. Vďaka slávnemu meno svojho učiteľa matematiky bol prijatý za člena komisie pre moreplavbu. Tu pracoval na navigačných tabuľkách.

Behaim sa zúčastnil na dvoch vtedy významných výpravách Portugalčana Diega de Cao. Ten v rokoch 1481 - 1482 najskôr objavil ústie rieky Kongo a pri ďalšej výprave v rokoch 1484 - 1486 preskúmal pobrežie západnej Afriky a dostal sa takmer k obratníku Kozorožca. Odmenou po návrate mu bolo pasovanie za rytiera Kristovho rádu samotným panovníkom.

V roku 1491 sa na dva roky vrátil do Norimbergu a práve z tohto obdobia  sa dodnes zachoval glóbus, ktorý vo svojom rodnom meste vyrobil na žiadosť mestskej rady.

Nebol to prvý glóbus na svete, existujú správy  o hviezdnom glóbuse pochádzajúce približne z roku 300 pred n. l.  A v  roku 150 pred n. l. mal vytvoriť grécky filozof Krates Malloský prvý glóbus Zeme - namaľoval na nej mapu Eratosthena Alexandrijského.

Behaimov výtvor je však zaujímavý tým, že symbolizuje koniec stredoveku a začiatok novoveku, charakterizovaný mnohými objavnými plavbami a rozvojom vied a umení. Podľa jednej legendy to bol práve Behaim, kto poradil Portugalčanovi v španielskych službách Fernandovi Magellanovi, aby oboplával Zem, lebo jedine tak môže zistiť, či je naozaj guľatá. Magellan to ako prvý človek aj dokázal.

Bol to práve neskorší tvorca glóbusu, kto v portugalskom námorníctve zaviedol novú navigačnú pomôcku - Jakubovu palicu, ktorá slúžila na určenie zemepisnej šírky.

Behaimov glóbus s priemerom 54 cm v železnom stojane je z lepenky napätej na guľovej konštrukcii z drevených obručí. Lepenku spevňuje vrstva sadry a na nej je nalepený  sneh bielou.  Nápisy boli zlaté, strieborné, červené, biele a žlté. Zemeguľa sa otáčala okolo železnej osi. Sám Behaim ozdobil svoj výtvor obrázkami a popisom svojej africkej cesty. Svoj výtvor nazval „Erdapfel“, čo bolo najskôr prekladané jako zemiak, ale neskôr sa prekladatelia zhodli, že ide skôr o zemské jablko.

Hoci sú niektoré podrobnosti na Behaimovom glóbuse podľa niektorých kritikov zaznamenané nepresne aj vzhľadom na vtedajšie poznatky, jeho výtvor je unikátnou pamiatkou.  Okrem reálnych pevnín a vodstva sú na ňom znázornené legendárne krajiny, bytosti a astrologické symboly.

Dnes je originál glóbusu uložený v historických zbierkach mesta, jeho kópiami sa pýši aj Paríž a Washington.

Keď zomrel jeho ochranca Ján II., Behaim sa snažil získať priazeň nástupcu Manuela. Nakreslil mu mapu sveta, kde už údajne zachytil najnovšie Kolumbove objavy vrátane Ameriky. Je tiež známe, že v roku 1486 vyženil veľký majetok, súčasťou ktorého bol aj ostrov Faial v Azorách, kde mal Behaim dom a kde žil. Posledné obdobie jeho života je tak trocha neznáme. O majetok údajne prišiel, zrejme keď pripravoval ďalšiu expedíciu. Rozišiel sa s manželkou a zomrel v chudobe ako mnohí iní cestovatelia a moreplavci v dominikánskom kláštore v Lisabone.

Podobné články

Komentáre