Gertrude Bellová je v dnešnej dobe málo známou, skoro zabudnutou osobnosťou prelomu 19. a 20.storočia.
Bola to však žena mimoriadnych schopností, intelektu i odvahy.
A prečo by ste sa o nej mali dozvedieť viac? Lebo sa jej hovorilo "nekorunovaná kráľovná Iraku či spojenkyňa Lawrenca z Arábie a dcéra púšte".
Gertrude Margaret Lowthian Bellová se narodila 14. 7. 1868 v Anglicku do veľmi zámožnej rodiny. Matka jej zomrela, keď mala 3 roky. Otec sa znova oženil a vzal si spisovateľku Florence Oliffeovú.
Vďaka rodinným kruhom sa mladá Gertrude mohla stretnúť s Charlesom Darwinom či Hanry Jamesom. Jej mimoriadny intelekt sa prejavoval už od útlého detstva. Mala domácích učiteľov a v 18 rokoch nastúpila na Oxford. Na Lady Margaret Hall ju absolvovala za 2 roky. Bola prvou ženou, ktorá získala ocenenie ako nejlepší študent.
Už neho štúdia sa prejavoval jej záujem o Blízsky východ. Po promócii sa vydala na prvú cestu. V rokoch 1897-1898 precestovala celú Európu a Stredný východ. Následne ešte v rokoch 1899-1900. Bola vášnicou horolezkyňou. Zdolala nepreskúmané vrcholky Alp.
Při jednej výprave vydržala zavesená na lane 53 hodín, keď ich expedíciu zastihla snehová búrka.
Jej záujem sa zaostril na Stredný východ( územie Turecka, Sýrie a dnešného Iraku), kde precestovala na ťave púšť krížom krážom niekoľko krát a navštěvovala hlavne archeologické miesta. Zaujímavosťou je, že jej postavenie ženy jej umožňovalo neformálne hovoriť o politike, nadviazovať vztahy s náčelníkmi a vodcami miestnych kmeňov, ktorí ju mali vo veľkej úcte údajne pre dobrú znalost jazykov, bohaté znalosti miestnej histórie i priateľské vystupovanie.
Jeden zo šejkov o nej povedal:
" Ak sú ženy v Anglicku také, jako je ona, potom muži musia byť jako levy“.
Gertrude Bellová hovořila plynule anglicky, arabsky, francúzsky, nemecky, taliansky, persky a turecky. Niet divu, že počas 1.svetovej vojny bola pre svoje znalosti území a osobné kontakty veľmi žiadanou osobou pre britské tajné služby.
Rozumela miestnej kultúre, náboženství, politike, teda tomu, o čom väčšina obyvateľov Západu nemala v tom čase ani šajn.
Keď v roku 1921 sir Winston Churchill zvolal do Káhiry stretnutie expertov na Stredný východ, bola jedinou prizvanou ženou. Hlavne na základe jej podkladov boli vytvorené hranice Iraku a vytvorené kráľovstvo. Na jeho trón bol dosadený Fajsal I. Ten, napriek svojmu pôvodu – bol potomkom Proroka a syn Šarifa Husseina z Mekky, čelil najskôr v Iráku velké opozícii.
Gertrude mu však bola poradkyňou, kterú si mimoriadne vážil, lebo mu pomohla získať si rešpekt a podporu strán. Hovorí sa, že v tej dobe bola najmocnejšou ženou Britského impéria.
Neskôr sa Gertrude zamerala na svoju druhú lásku, archeológiu.
Jej hlavním projektom bola archeologická zbierka. Tá sa stala základom Bagdadského múzea, které založila a istú dobu riadila. Zaujímala sa aj o vzdelávanie žien a i jej pomocou mali iracké ženy relativne veľkú moc a nezávislosť v rámci muslimského světa.
Keď jej význam na dvore klesal, zomrel jej brat, niesla to veľmi ťažko. Túžila po rodine, ale keď jej jako dievčaťu otec neschválil snúbenca, už sa nikdy nevydala.
Naviac, mala podlomené zdravie a tak 12.7.1926 zomrela. Dva dni před svojimi 58 narodeninami. Predávkovala sa liekmi na soanie. Málo kto veril, že omylom.
Zanechala po sebe peniaze pro podporu Britského archeologického inštitútu v Iraku. Rok po jej smrti vydala jej nevlastná matka dvojzväzkovú zbierku „listov Gertrude Bellovej“, ktoré obsahovali 1600 listov rodičom, 16 denníkov, které si pri svojich cestách viedla a dalšie materiály. Její pozostalosť tvorilo i 7000 fotografií nafotených v rokoch 1900-1918. Boli hlavne z archeologických nálezísk , které majú mimoriadnu hodnotu už proto, že zachytávajú miesta a predmety, které buď boli zničené, alebo zmizli.