Nedeľné dobré ráno od primitíva

Je nedeľa 6. júla 2014 pred 10.00 h, keď občania vstávajú, raňajkujú s deťmi, začínajú variť obed, sedia v kostolných laviciach, sú na vychádzke so psom alebo sa venujú iným prijemným činnostiam. To robia normálni ľudia. Ale viete, čo urobí dospelý primitív, ktorý zaparkuje čierny mercedes z okresu Pezinok na úzkej zásobovacej komunikácii blízko betónovej terasy na Jasovskej 2-12 na petržalských Lúkach?

Nechá hudbu pustenú naplno a na streche auta ovorenú jej malú časť, aby bolo lepšie počuť. Obava je zbytočná, lebo zvuk sa nesie veľmi dobre, v okolí je ticho a v blízkom rímsko-katolíckom kostole o zvonení na omšu v tom čase nechyrujú ani omylom. A čo úžasné vyhráva primitív pre desiatky ľudí s rodinami v nedeľu predpoludním? Tým klenotom nie je Bach, Kraftwerk, heavy metal ale jedna zo slovenských kapiel, ktorá sa vo svojich hlbokých textoch o drsnej realite života nevyhýba ani sprostým slovám. Najprv sa mi zdalo, že sa mi sníva, že nie je nedeľa. Že som v podniku bez obsluhy alebo na chate v horách, kde je pánska jazda, ktorá sa skončí na druhý deň ráno. A potom ten, kto prvý vstane, pomaly zabudí ; ostatných takýmto úderným budíčkom, začne variť kávu a skontroluje fľaše, čo v nich ostalo.

Jasovská 2 - 12 je bytový dom, na našej terase v krčmách nehrajú podobné hudobné kusy a na chatu nevyzeráme ani z diaľnice. Tak rovno poviem, že som vstala od raňajok, od rozčítanej knihy s názvom Úvod do pedagogiky, vyšla som na balkón a úplne nepedagogicky som zakričala z 2. poschodia, aby dotyčný vypol tú hovadinu, pretože nie sme v krčme. Keď tak urobil, poďakovala som sa mu.

Prečo som to celé písala? Blížia sa komunálne voľby a ako volič očakávam, že sa politici budú v kampani poctivo venovať verejným priestorom v Petržalke, za ktoré považujem cesty a námestia, terasy bytových domov v najväčšom sídlisku na Slovensku, ich údržbe a obnove. Odmietam dlhoročný stav, keď komunikácie pre MHD, pochôdzne terasy, ich povrch a schody sú v havarijnom stave a opravy sa dejú takým tempom ako sa darí znižovať nezamestnanosť na Slovensku. Za vec verejnú považujem aj to, že verejný priestor nie je skládka odpadu a javisko pre vystúpenia primitívov, ktorí svojím spávaním jednoducho kašlú na ostatných. Petržalské sídlísko je pre mňa miestom pre život, nie getto.

Monika Voleková

foto: ilustračné z inej bytovky v Petržalke, kde sú podobné problémy

Podobné články

Komentáre