Dnes je: streda 19.09.2018 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Dnes je Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy

Nie je zeleň ako zeleň

Bratislava je vraj tretím najzelenším mestom na svete. Iste, zelene máme pomerne dosť, hlavne sme výnimoční tým, že máme priamo v meste les, čo mnohé mestá nemajú. Máme tu zvyšky lužných lesov, mestské lesy, Karpaty nám zasahujú až do tyla mesta. No ako je to priamo tam, kde žijeme, v centre či na sídliskách? Petržalka má pomerne veľa zelene, problémom je podľa mňa tak ako v celom meste kvalita zelene.

 

Pri výruboch často počujeme, išlo o náletovú zeleň. Iste veď príroda si nájde cestu a semená stromov sa dostávajú aj medzi obytné domy a ľudia stromy ponechávajú rásť a tešia sa, že tam rastú. Jedného dňa však príde na realizáciu  investičného zámeru a zeleň musí ísť preč. Napríklad  ako električková trať, ktorej  padnej za obeť mnoho stromov. Mestá nemajú koncepciu zelene. Nemajú víziu ako chcú, aby ich mesto či mestská časť vyzerala o 5,10 či 20 rokov z hľadiska zelene. A to je chyba.

Každý developer vie, že zeleň pri bytoch, ktoré predáva je bonus, ktorý si kupujúci váži. Niekedy zeleň rozhodne o kúpe bytu.

Tak prečo  mestá nevenujú kvalite zelene väčšiu pozornosť? Vždy záleží na konkrétnych ľuďoch. Ak je prioritou primátora či starostu zeleň, je to vidno. Zeleň je však aj o peniazoch a prípadne čerpaní eurofondov. Keď na ňu eurofondy nie sú, tak sa dáva prednosť projektom, na ktoré sú.

 

No absolútne najkardinálnejším problémom v oblasti zelene v mestách je starostlivosť o ňu. Firmy, ktoré mestá vysúťažia na kosenie a údržbu zelene ( rozumej bez orezov stromov a kríkov, bez ošetrovania tromov od škodcov, bez hnojenia trávnikov, odburiňovania či inej odbornej činnosti, ktorá nemusí byť každý mesiac, ale podľa stavu zelene, ktorý by ma zhodnotiť odborník- dendrológ, arborista, záhradník a naordinovať postup) zamestnávajú často ľudí len s najnižším vzdelaním, prípade ľudí, ktorí sa neuchytili inde. Odborníkov majú málo, viac robotníckych profesií. Existujú aj výnimky, ale tie do súťaže o zeleň pre samosprávu zrejme nejdú z finančných dôvodov. Kvalita sa za najnižšiu cenu dosiahnuť nedá. Nikdy a nikde na svete. Takže ďalším problémom je podľa mňa  samotné „súťaženie“ o zeleň.   Tu nerozhoduje kvalita poskytovanej služby, ale čo najnižšia cenu a tak vyhrajú firmy s najlacnejším a teda neodborným personálom s duchu hesla: „kosačku obslúži každý“. No a potom to tak vyzerá. Firmy na orezy stromov sú ďalšou samostatnou kapitolou. Pilčícke skúšky nie sú o odborných vedomostiach o stromoch. Kde a ako ich odborne orezať, aby sme stromu neublížili, ako ošetriť „ranu“ stromu, ako strom ošetriť aj nákazy. Je to o bezpečnosti pri práci, aby ten kto orez robí, neskončil s úrazom, to je všetko.

Najhoršie však je, že keď sa ako občan s odbornosťou napríklad dendrológa uchádzate o to, že si v svojom okolí urobíte orez odborne, alebo sa postaráte o zeleň, lebo so susedmi ste sa dohodli, samospráva vás odbije, že to nemôžete, oni majú vysúťaženú firmu.

 

Ako teda vyriešiť tento problém?

Mesto potrebuje kvalifikovanú organizáciu vo vlastnej réžii. Kedysi mala Bratislava ZARES. Mestskú odbornú firmu, ktorú nechala zaniknúť roku 1991. Odrazu nebolo treba záhradníkov, odborných i pomocných pracovníkov, pozemky Zaresu boli lukratívne a lukratívne sa videlo aj externé dodávanie týchto služieb pre mesto súkromnými firmami. Po vyše 26 rokoch vidíme ako to dopadlo. Samostatnou kapitolou sú však tzv VPSky (verejnoprospešné služby)  v službách mestských častí. Ani tie nevynikajú odbornosťou a kvalitou.  Kde je osvietený zelený starosta, tam je to lepšie, kde nie, VPS-ka funguje ako zamestnávať najhoršie uplatniteľných ľudí na trhu práce.

Raz mi viceprimátorka Viedne povedala, že takýto experiment (súťaženie zelene) by si Viedeň nikdy nedovolila. V jej „zelených“ službách pracuje viac ako 1200 ľudí v sezóne, mimosezóny asi 700 kmeňových zamestnancov. Toľko zamestnancov nemá Magistrát mesta Bratislavy ani celkovo. Ide pritom o vysoko kvalifikovaných pracovníkov, dborníkov na zeleň, kvety, ošetrovanie zelene a pod.

 

Vrátim sa však do minulosti k  ZARESu. Pracovníci v skleníkoch pestovali kvetiny, ktoré potom na jar a v lete vysádzali v meste. Nie len v centre, ale aj na sídliskách.

Mesto bolo plné tulipánov, narcisov, letničiek, ruží. Zároveň boli kvety pravidelne polievané, rovnako boli zavlažované trávniky. Aj dnes by sme to vedeli obnoviť, museli by sme ale mať vlastný komunálny podnik, ktorý by riešil zeleň v meste. Som za všetkými desiatimi. To je podľa mňa priorita Bratislavy na nasledujúce obdobie. Na druhej strane je dobré spolupracovať s investormi tak, aby mali snahu pri výstavbe robiť aj zeleň a starať sa o ňo. V Petržalke máme momentálne hotový takýto parčík na Bosákovej a pripravuje sa ďalší pri Chorvátskom ramene v oblasti tzv:Petržalka city, kde pri prvej stavbe investor už vytvoril zeleň a stará sa o ňu a v budúcej lokalite, ešte  pred výstavbou začal vytvárať park. Tu sa zdá komunikácia najlepším spôsobom ako dosiahnuť dobrý a všetkými želený efekt.

 

Iveta Plšeková

Petržalský okrášľovací spolok

 

foto: Parčík Bosákova, vytvorený súkromným investorom so súhlasom mesta

ďalšie foto: sucho v Petržalke počas leta ( chýba zavlažovanie)

historická foto pracovníčky ZARESu (1964)

orez stromu na Romanovej ulici 

Bratislava 70-te roky a výsadba v meste pracovníkmi ZARESu

 

 


Fotogaléria



Autor: Petrzalcan | 10.05.2018 | zobrazené: 421 x |


Podobné články

• Začína Európsky týždeň mobility a cieľom je nechať autá doma (16.09.2018)
• Povinné čipovanie psov (12.09.2018)
• O post primátorky Bratislavy sa uchádza jediná žena (11.09.2018)
• Búrky budú pokračovať (02.09.2018)
• Odstávka vody (24.08.2018)

Komentáre

Bazény

FOTOGALÉRIA

ŠK Juventa Bratislava

ANKETA

Čo by malo byť na pravom brehu Dunaja v Petržalke?

pláž LIDO, mestská pláž
(22)

malo by sa ponechať ako je
(29)

obnoviť lunapark a Lido pláž
(18)

vybudovať niečo ako Eurovea
(10)

prístavisko pre lode
(6)


spolu 85 hlasov
/