Obnova Starého mosta po vojne

Tesne po vojne bolo aj stavebníctvo v troskách. Maršal I. S. Konev menom Červenej armády navrhol vláde ČSR, že Červená armáda postaví mosty cez Dunaj v Bratislave a v Komárne. Odhadovaná suma bola 80 miliónov korún, ktoré mala hradiť ČSR. Pre Červenú armádu boli  mosty strategicky veľmi významné.

Hlavným vedúcim stavby bol podplukovník Radčenko a jeho inžinierska vojenská jednotka ČA č. 03003. Na stavbe pracovalo 450 nemeckých zajatcov a 600 príslušníkov ČA, ktorí vykonávali väčšinu stavebných prác. Na prácach sa podieľala aj firma Ing. Lozovský a Štefanec, ktorá poskytla cca 120 svojich osôb a prizvala ešte aj 100 domácich robotníkov. Firma zabezpečila  49 vagónov stavebného materiálu zo svojho inventára a postavila 318 metrov dlhú lanovku s dvoma nábrežnými vežami vysokými 30 metrov pre dopravu materiálu po celom stavenisku.

Nosná železná konštrukcia pochádzala zo Spojených československých mostární Vítkovice, Banská a hutní Královopolská v Brne a Ippen v Hradci Králové.

Obklad pilierov bol zo žuly, ktorú  dodala Predajňa priemyslu kameňa v Prahe prostredníctvom firmy Centrolomy v Bratislave a asfaltovú vozovku zriadila národná správa firmy K. C. Menzel v Bratislave.

Dodávka železnej konštrukcie pre mosty v Bratislave a Komárne bola zadaná 7. augusta 1945 a podľa časového grafikonu sa ich montáž mala začať 1. novembra a ukončiť 1. januára nasledujúceho roku. Pre tento účel poskytla ČA svojich ľudí aj potraviny (do závodov Vítkovice a Banská hutní poskytla po 150 odborníkov).

Hlavné vedenie montáže zverila ČA Královopolskej železiarni v Brne, ostatné železiarne poskytli svojich montérov a zapojená bola aj československá a Červená armáda.

Stavebné práce začali  6. augusta a montáž mosta sa začala 20. októbra 1945. Podľa iných údajov stavba začala 10. septembra 1945 alebo aj 4. októbra 1945. Prípravné práce na stavbu mosta trvali dva mesiace.

Počas nich sa musela z vody vytiahnuť aj padnutá konštrukcia poškodeného starého mosta. Bola to otrocká práca, chýbala ťažká technika, veľa prác sa vykonávalo ručne.

Horná nosná konštrukcia bola zo železa sústavy Roth-Wagner. Po odsunutí zvyškov starej železnej konštrukcie sa začala montovať protiváha a na ňu postupne nosná konštrukcia prvého ľavého plavebného otvoru na dĺžku 51 m. Železnú konštrukciu 3 dni podopierala loď.

Montáž postupovala od pravého brehu doľava.

Drevený podklad mosta z nerovnako vysokých fošní bol prekrytý asfaltovou vozovkou.

ČA dostávala predpovede počasia, podľa ktorých malo v dňoch od 6. až do 16. decembra mrznúť, do 20. decembra by mal nastať odmäk a koncom decembra mali byť znovu mrazy. Preto sa práce na stavbách ponáhľali, lebo ak by dovtedy nebola nosná železná konštrukcia pevne na ložiskách, ľady by mohli odniesť drevené bárky aj s konštrukciou.

Nakoniec 28. decembra most spojili.

V dňoch 23. – 27. januára 1946 sa na moste vykonala zaťažkávacia skúška 50 ton ťažkým tankom.  Kvôli veľkému ľadochodu sa musel 24. januára 1946 rozobrať pontónový most.

Na stavbu bolo dodaných 2 000 ton železa a 115 000 železných skrutiek. Vďaka použitiu skrutiek rátali s možnosťou, že most bude možné aj po rokoch rozobrať a presunúť na iné miesto. Noviny Pravda prirovnali stavbu k „detskej stavebnici v mamutích rozmeroch“.

Osvetlenie mosta zabezpečila mestská elektráreň, ktorá uzavrela so stavebnou správou dohodu o osvetlení.

Vedľa cestného mosta sa postavil most železničný na spoločných pilieroch. Dodali ho Vítkovické železiarne Klementa Gottwalda a bol dokončený v roku 1950. „Je to priehradová spojitá konštrukcia v systéme vtedy obľúbenej rombickej sústavy v rozpätí 2x75,30 + 92,0 + 2x75,30 + 32 metrov. Zvláštnosťou mostu je, že s hlavnými priehradovými nosníkmi spolupôsobia čiastočne aj pozdĺžniky mostovky “.

20. júla 1945 stanovila ČA termín ukončenia stavby na 15. januára 1946.

Termín ukončenia stavby mohli skomplikovať nepredvídané udalosti, napríklad 9. októbra 1945 „hladina Dunaja stúpla o 6 metrov nad normál a odplavila aj pontón so zariadením“.

V polovici novembra boli predpokladaným termínom ukončenia prác na moste Vianoce.

Začiatkom decembra bolo dohotovenie predpokladané na začiatok januára. V polovici decembra sa predpokladalo, že ak by sa nosná konštrukcia osadila na ložiská ešte do 20. decembra, už 1. januára by mohla byť spustená premávka na moste.

V polovici januára bol termín dohotovenia stanovený na 21. január.

Slávnostné uvedenie Štefánikovho mosta do premávky 3. februára 1946 bolo v Bratislave veľkou udalosťou.

Z oboch strán mosta stáli vojaci ČA ako čestná stráž. Hostia vykonali prehliadku mosta, v jeho strede sa zastavili a Maršal Konev s ministerským predsedom Fierlingerom symbolicky utiahli posledné dva svorníky na mostnej konštrukcii. Maršal Konev prestrihol na petržalskej strane mosta za zvukov sovietskej hymny červenú pásku a odhalil pamätné tabule. Po prestrihnutí pásky stráž ČA vymenila stráž československej armády.“

Na tribúne na Šafárikovom námestí sa následne konali prejavy hostí, ktoré sa niesli v duchu československo-sovietskej spolupráce. Po skončení slávnosti odišli krátko pred 14. hodinou do Reduty, kde podpísali pamätný spis o odovzdaní mosta a maršalovi Konevovi odovzdali zástupcovia SNR pamätnú listinu o pomenovaní mosta v Komárne mostom maršala Koneva. Následne sa hostia zúčastnili slávnostného obeda vo veľkej sále Reduty.

Podobné články

Komentáre