Dnes je: pondelok 20.08.2018 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
V Čunove cez víkend prebiehajú Majstrovstvá Európy juniorov a mládeže do 23 rokov vo vodnom slalome a freestyle

Od uctievania stromov k vianočnému stromčeku

Vianočný stromček je jeden zo symbolov Vianoc. Zdobí sa na Štedrý deň. Ale je to naozaj symbol spojený so slávením narodeni Ježiša? Mnohí vieme, že nie. No akceptujeme to, lebo dnes si Vianoce bez stromčeka, nevieme predstaviť. A od 20.storočia kladieme pod neho aj darčeky.

 

Stromy boli odjakživa symbolom pre ľudí. Už doby kamennej a možno oveľa skôr. Veď dávali plody, drevo, poskytovali tieň I útočisko. V rôznych častiach sveta to samozrejme boli odlišné stormy a odlišné zvyky.  Avšak zvyky súvisiace so vždyzelenými stromami sa rozšírili a ujali v mnohých krajinách. V diele Encyclopædia Britannica sa o vianočnom stromčeku píše: „Uctievanie stromu bolo medzi pohanskými Európanmi bežné a prežilo aj ich konvertovanie na kresťanstvo.“ Toto uctievanie pretrvalo v rôznych rituáloch a zvykoch vrátane „zvyku... umiestniť cez zimné sviatky vianočný stromček pred vchod alebo dovnútra domu“. Vždyzelený strom bol zrejme náboženským symbolom už v dávnej histórii ľudstva.

 

Zreteľne to vidno v provincii Bohuslän na západnom pobreží Švédska, ako aj v neďalekej provincii Østfold v Nórsku. V týchto oblastiach sa asi na 5 000 rôznych miestach našlo viac než 75 000 skalných rytín, na ktorých je vyobrazenie ihličnatého stromu. Archeológovia hovoria, že mnohé z nich boli vytvorené približne v rokoch 1800 až 500 pred n. l. Prečo práve ihličnatý strom? Lebo jediný ostal zelených a teda živým aj v časoch zimy, chladu a nepohody. Bol symbolom života, sily, hodný obdivu a preto mu severské národy pripisovali nadpozemskú moc. Stále zelené stromy boli aj u Germánov uctievané ako obraz plodnosti, nesmrteľnosti a znovuzrodenia.

 

Stromy sa tešili úcte aj preto, že sa v ich blízkosti nachádzali studničky, pramene a tie boli dôležité pre ľudí. Aj Kelti uctievali stormy, dokonca po nich pomenovávali svoje kmene. Ale rozprávanie  o stromoch v mytológiách jednotlivých náodov sveta by bolo dlhé. Stromy uctivali aj Indiáni a Číňania, Egypťania či staroveké národy Mezopotámie.

 

My sa však vrátime k vzniku tradície vianočného stromčeka. Celkom najstaršia zmienka o ozdobovaní stromčeka na Vianoce pochádza z nemeckých Brém z roku 1570. Pôvodne šlo o stromček, alebo vetvičku, zdobenú ovocím, ozdobami, alebo len symbolickou ozdobou. Pôvodne dokonca ani nešlo o súkromné domy, obývacie priestory, ale o prevádzky miest, kde chodili ľudia na nákup, alebo sa sústreďoval obchod, kultúra a podobne. Okolo 17. storočia začali stromčeky vo veľkom prenikať do bežných domácností, zvyk si obľúbili najskôr v mestách, postupne na dedinách až v 19. storočí preskočil hranice Nemecka a rozšíril sa do celého sveta. Tak sa dostala táto tradícia aj k nám, do vtedajšieho Uhorska. A ľudová slovesnosť opäť upravila zvyky podľa jednotlivých krajov. Tak napríklad niekde rozdávali aj koledníci ozdobené vetvičky. Inde zavesoval nad štedrovečerný stôl malý stromček, zavesený špičkou dolu.

 

V mestách mal vianočný stromček estetickú funkciu, v roľníckej kultúre v zmysle celkového charakteru štedrovečernej obradovosti prosperitnú a ochrannú funkciu (napr. sa ihličie podkladalo pod sliepky a podobne).

 

Zdobenie vianočných stromčekov spočiatku prijímali viac protestanti ako katolíci. Katolícka cirkev považovala tento zvyk za pohanský. Toto tvrdenie bolo čiastočne založené na pravde. Lebo ako sme si už pred povedali, germánske kmene tak kedysi pri zimnom slnovrate týmto spôsobom uctievali boha Wotana, podobne ako Kelti, ktorí stromčekmi alebo vetvami uctievali boha Slnka a jeho večný život.

 

Na Slovensko (kde nadviazali na starší zvyk ozdobovať budovy zelenými vetvičkami a prútmi) začali vianočné stromčeky prenikať do miest koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska, do roľníckej kultúry od konca 19. do 30. rokov 20. storočia, na severovýchodné Slovensko neskôr. Začiatkom 20. stor. sa pod stromček začali dávať darčeky pre členov rodiny. Okrem vianočného stromčeka sa do polovice 20. stor. zachovali v tradícii aj staršie obradové predmety, napríklad posledný snop, slamený stromček a podobne. Vianočný stromček sa v súčasnosti ponecháva v dome obyčajne do Troch kráľov.

 

Prvé elektrické osvetlenie vianočného stromčeka sa objavilo v roku 1882 v USA a po počiatočnej nedôvere si získalo veľkú obľubu. V roku 1889 si Francúz Pierre Dupont dal patentovať najobľúbenejšiu ozdobu vianočného stromčeka - fúkanú guľu z jemného skla. Najskôr sa vyrábali jednofarebné gule, neskôr sa ľudia dožadovali aj farebných gúľ prizdobovaných najrôznejšími ornamentmi alebo kresbami. Začiatkom 20. storočia sa objavili aj prvé jemné sklenené srdiečka, hviezdičky, snehové vločky či slzy. Dnes na stromčekoch nájdeme aj salónky a čokoládové figúrky.

 

 

No a novodobou otázkou je či ostať pri živom stromčeku, alebo si kúpiťumelý, ktrý vydrží niekoľko sezń a nemusíme nič vyhadzovať ku kontajneru? Ukazuje sa, že vela rodín s malými deťmi uprednostňuje práve kvôli atmosfére živý stromček. Staršia páry a ľudia v malých bytoch dávajú prednosť umelým stromčekom, pričom si atmosféru vianoc umocnia niekoľkými vetvičkami ihličnanov. Nech sa rozhodnete akokoľvek, prajme vám pekné a pokojné Vianoce.


Fotogaléria



Autor: Petrzalcan | 23.12.2017 | zobrazené: 267 x |


Podobné články

• Pomoc ľuďom bez domova v Bratislave (15.08.2018)
• Novinky v nakladaní s bioodpadom v Bratislave (02.08.2018)
• Za Československom v historických vozidlách (24.07.2018)
• Čo by ste mali vedieť o Zbernom dvore OLO (16.07.2018)
• 25 rokov pomoci zvieratám (12.07.2018)

Komentáre

Bazény

FOTOGALÉRIA

Detský svet Central park Petržalka

ANKETA

Komu by ste dali hlas na post starostu Petržalky?

Vladimír Bajan
(24)

Ľudmila Farkašovská
(26)

Oliver Kríž
(19)

Ján Hrčka
(11)

Elena Pätoprstá
(14)

Tatiana Kratochvílová
(9)

Ján Bučan
(12)

Marián Greksa
(17)

Nejdem voliť
(12)

nevyhovuje mi žiaden kandidát
(26)


spolu 170 hlasov
/