Okupácia Petržalky a pripojenie k Nemeckej ríši

29. septembra 1938 zvolali v Mníchove Spojené kráľovstvo, Francúzsko,  Nemecko a Taliansko konferenciu, kde sa rozhodlo o osude Česko-Slovenska. Predstavitelia Československa len čakali na chodbe na verdikt. Mníchovská dohoda či skôr Mníchovská zrada bola podpísaná 30. septembra 1938 o 2:30 hod. Česko-Slovensko bolo nútené odstúpilo Nemecku pohraničné územie osídlené prevažne Nemcami. 

Samozrejme, že Hitler mal záujem o celé územie priemyslovo rozvinutého Česko-slovenska, ale výsledok vojenskej akcie proti ČSR nevedel stopercentne odhadnúť. Od vojenského zásahu ho odradzovali aj jeho najvyšší vojenskí predstavitelia. Československo bolo totiž zmluvne viazané s Francúzskom a Veľkou Britániou a reakcia týchto veľmocí na prípadný útok na Československo sa dala len veľmi ťažko predpokladať.

Navyše ČSR už v tej dobe pokročila vo výstavbe pohraničných opevnení,  ktoré mohli byť zložitou prekážkou pre nemecké vojská. Vtedajšie vojenské teórie predpokladali, že pre úspešnosť útoku je potrebná prevaha útočníka voči obrane 3:1. Tento atribút nebola vtedajšia nemecká armáda schopná splniť. Proti ČSR Nemci mohli v tej dobe postaviť asi 55 divízii, proti 45 československým.23.septemra 1938 o 22:00 hodine bola predsedom vlády Janom Syrovým vyhlásená Mobilizácia. Za 24 hodín boli u väčšiny vojenských útvarov prezentované tri štvrtiny povolaných záložníkov. Malo, či nemalo Československu šancu ubrániť sa? To je otázka, ktorú si kladú mnohí historici. No po Mnichovskej zrade boli všetky jednotky rozpustené.

Ale na hranici Petržalky a Rakúska vládol hranici čulý ruch. Firma Frič ( ktorá stavala pevnostné petrzalske opevnenia) odvážala tankové zátarasy od pevnostných opevnení pomocou ťažkotonážnych áut do vnútrozemia, aby ich nemohli Nemci použiť. Ľudia utekali z domovov s napochytre pobratými vecami, perinami, riadom, s tým, čo im padlo do rúk. Z  bratislavského brehu prichádzali do Petržalky  ďalšie kamióny, aby vyviezli zbrane z pevností. V pondelok bežali cez Dunaj poslední utečenci a boli odvezené posledné zbrane a material z pevnostných opevnení.

“Na hraniciach, v Bergu, stáli vo vyrovnanom rade príslušníci Stráže obrany štátu. Na druhej strane, za zátarasami, sa zrovnávali autá a pancierové vozy Wehrmachtu s generálom s červenými lampasmi. Vojaci z Bavorska a už aj z Ostmarky, včerajšieho Rakúska, čakali na rozkaz. Československý veliteľ odovzdal nemeckému dôstojníkovi hlásenie. Jednotka spravila čelom vzad a pomkla sa po Viedenskej ceste k mostu. Za ňou nastupovalo osemtisíc vojakov v sivých uniformách, dlhá kolóna, tiahnúca sa až k Wolfsthalu, hnedé škvrny uniforiem SA-manov, sivobelasých FS, vycivených ordnerov. Pri hradskej tri tisíce petržalských henleinovcov otŕčalo pravice, sfanatizovaný dav si padal do náručia a spieval hymnu: "Heute gehört uns Deutschland und morgen die ganze Welt." Československá jednotka pochodovala neobzrúc sa, s pohľadmi upnutými na hrad, most a Dunaj. Nad hlavou jej hrmela peruť nemeckých stíhačiek. Keď nemeckí guľometčíci došli k mostu, zaľahli po celej šírke vozovky, zatarasili ju drôtenými prekážkami a zacielili na nepatrné postavičky, tie malé, malilinké postavičky v československých uniformách, čo už boli na druhom brehu. Okupácia sa začínala.,” opisuje svoje spomineky na okupáciu B.Chňoupek.

Áno, v pondelok 10. októbra 1938 bola Petržalka  pripojená k fašistickému Nemecku. Tak to videli mnohí, pri Kapitulskom dvore dvaja štábni dôstojníci československej armády sa pozdravili s nemeckým dôstojníkom sediacim na koni a po oficiálnej slovnej formule opustili československí vojaci Petržalku.  Nemeckí vojaci vpochodovalI Viedenskou cestou do Petržalky. Sprevádzalo ich burácanie vojenských lietadiel. Nemeckí vojaci vošli do opustených kasární v Ovsišti i Zadunajskej ulici a zabrali ich. Ulica sa čoskoro premenovala na Hitlerstrasse a Petržalka na Engerau. Čo mohlo utekalo.

Od prvého dňa začal platiť nový poriadok a zákony. Postihli všetkých, až na nemeckú menšinu. Boli zrušené slovenské školy, spoločenské a športové spolky. Svoju činnosť začali nemecké spolky a polovojenské organizácie pod vedením NSDAP ( National socialistische deutsche Arbeitspartei). V ich vedení neboli miestni ľudia, ale Nemci. Mladí petržalskí chlapci boli nútení narukovať do nemeckej armády, mladší prešli predvojenskou prípravou. Po skončení školskej dochádzky museli dievčatá I chlapci odpracovať pol roka v Landesdienste, poľnohospodárskej službe pre vybraného sedliaka.

V Petržake ostali len dve školy. Dvoročná obchodná škola a šesťročná meštianska škola. Vyššie vzdelanie boli len v Eisenstadte alebo vo Viedni. V školách sa samozrejme učilo len po nemecky.  Podrobne o živote v Petržalke – Engerau v tomto období píše vo svojej publikácii Spomienky Staropetržalčana Jaroslav Gustafik.

Napísala MUDr.Iveta Plšeková, 

Zdroje: Spomienky Staropetržalčana a Múzeum petržalského opvenenia

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre