Aj posledný novembrový deň mal význam z hľadiska pranostík.
Aké počasie bolo na Ondreja, také malo byť celú zimu. Počasie však slúžilo aj na predpovede úrody: Ak na Ondreja hrmí, bude málo orechov.
Keď sú na Ondreja kvapky na stromoch, bude veľa ovocia.
Aký Ondrej, takí všetci. Na Ondreja, keď prší, bude celú zimu každý mesiac odmäk. Keď je pekne na Ondreja, celý rok na všetky sviatky bude pekne. Na Ondreja ide orať len krivý gazda. Sneh Ondrejový, žitu nehoví.
Z ľudových zvykov na Ondreja sú najznámejšie: trasenie plotov, čerešne, čarovanie a liatie olova, aby sa dievky dozvedeli, za koho sa vydajú. V oblasti Gemera boli zvyky veľmi pestré. V najfolklórnejšej obci Gemera Rejdová, si dievčatá zastali v dedine pri chlieviku niektorého gazdu a vyvolávali rôzne mužské mená. Ak sa ozvala ošípaná pri práve vyvolanom mene, tradícia hovorila, že by sa za toho mládenca sa mala vydávať, ktorý má práve také meno.
Veru bohatý bol v minulosti na veštenie a čary posledný novembrový deň.
V tento deň dievčatá na priadkach varili pirohy, do ktorých vkladali lístočky s menami mládencov. Vodu na varenie si nosili v ústach zo studne a piroh, ktorý prvý vyplával na povrch, skrýval meno jej nastávajúceho.
V Mokrej Lúke na Ondreja sa lialo olovo a varili sa papierové halušky. Mládež, chlapci aj dievčatá, sa zišli v dome, kde zvyčajne chodili na priadky. Posadali si dookola na lavice a v prostriedku bol stolček. Na tento si zvyčajne sadlo najzvedavejšie dievča. Chlapci hriali olovo na lyžičke. Olovo liali cez kľúč do mištičky s vodou. Liali ho nad hlavou uprostred sediacej dievky, ktorá odriekala slová: "Ondreju, Ondreju, na teba olovo leju, dajže ti mne dneska znati, koho budem muža mati." Olovo vytvorilo na vode určitý tvar a podľa jeho tvaru si dievky veštili budúcnosť. Ak olovo vytvorilo tvar prsteňa, znamenalo to, že sa dievka skoro vydá, ak kolísku, že sa prespí atď.
Ďalšie pranostiky viažúce sa na Ondreja: