Orientálny trh v Bratislave - trh pre východnú Európu

Prešporok chcel konkurovať svojim susedom na Dunaji už pred  storočím. Mali k tomu napomôcť medzinárodné veľtrhy. 6. augusta 1921 za účasti 1521 vystavovateľov otvorili v Prešporku prvý Orientálny trh. Žilo ním celé mesto.

„Všetky ulice oživli nebývalým ruchom, autá s rozličnými vlajkami lietajú, tak že ľakajú sa i kone policajtov, stojacich na križovatkách ulíc. Cez ulice sú natiah­nuté pestré reklamné standardy, na stĺpoch rozvesené sú orientačné tabuľky v niekoľkých rečiach. Nákladné automobily zmenili sa v osob­né dopravné autobusy a márne snažia sa predstihnúť ľahké autá osobné. Sobotňajšia benátska noc na Dunaji priodela Bratislavu v čarovný hábit svetiel a pohľad na reflektorom osvetlený Hrad nev­dojak prinášal na um rozprávky babičky o začarovanom zámku, o zakliatej princeznej, ktorú stráži stohlavý šarkan. Len že z tejto ilúzie vyrušila človeka nemilá skutočnosť, že prístup na nábrežie po 7. hod bol zatarasený reťazou z chvoja, vojskom a policajtmi, ktorí nie práve prívetivým tónom zabraňovali prístup zvedavému obecenstvu na nábrežie – ak nezaplatil každý 5 Kč. Trochu čudné zariadenie pre toho, kto bol na benátskej noci v Prahe alebo vo Viedni, kde prístup na nábrežie bol úplne voľný každému... Ťažkým zástojom poverení boli aj kelneri v hostincoch a kaviarňach, ktorých šéfovia, využijúc zvýšenej návštevy, zvýšili aj ceny nápojov a jedál. To ale nevadí ani hosťom, a snáď ani tunajším obyvateľom, aby nezotrvali v nich do pozdných hodín nočných, aby druhého dňa pokračovali, kde včera prestali,“ napísala Slovenská politika.

Reklamu zabezpečoval architekt Dušan Jurkovič a prvý plagát vytvoril ešte neznámy maliar Martin Benka. Na plagáte bol mladý robotník v kroji, ktorý vynáša tovar, na pozadí vidno Bratislavský hrad.

Slovenský denník publikoval výzvu: „Hostia Orientálneho trhu sa už prihlasujú. Vyzývame teda všetkých tých, ktorí nám k dispozícii dali svoje izby, aby ich mali pripravené. Povinnosťou našou je, poskytnúť našim milým hosťom nakoľko je možné to najlepšie. Byty poukazuje len Ubytovacia komisia Orientálneho trhu.“

Zámerom bolo rozšíriť obchodné aktivity najmä s podunajskými krajinami.

Prípravný výbor viedol Kornel Stodola, poslanec a neskôr senátor Národného zhromaždenia za agrárnu stranu, prezident Obchodnej a živnostenskej komory a miestopredseda Ústredného zväzu česko-slovenských priemyselníkov. Už v máji 1920 založil Stodola v Bratislave Orientálnu spoločnosť, ktorá mala rok na prípravu veľkolepého podujatia. Orientálna spoločnosť vznikla mesiac pred podpisom Trianonskej zmluvy, ktorá potvrdila slovenské hranice s Maďarskom. Ako napísal Masaryk víťazným mocnostiam: "My potrebujeme bezpodmienečne Dunaj!“

Niektorí však konanie podujatie spochybňovali, nakoľko v Prešporku ešte stále bolo veľa maďarsky hovoriacich obyvateľov a tí sa so stucáiou po rozpade Uhorska ešte nevyrovnali. Snáď aj preto získalo podujatie podporu vlády a že išlo  naozaj dôležité podujatie svedčí fakt, že sa trh sa konal pod záštitou vlády Československej republiky. Na rekonštrukciu prístavu a na úpravy časti jeho areálu na výstavné účely išli vraj zo štátnej kasy milióny.

"Akčný rádius bratislavského prístavu musí siahať po samotnú Indiu,“ vykresľoval Stodola svojím súčasníkom budúcnosť. "Železná nevyhnutnosť nás prinúti vybudovať nielen Rýnsko-dunajský kanál, ale aj kanál Dunaj – Labe – Odra – Visla, ktorý po elektrizácii našich dráh umožní vývoz uhlia z ostravskej panvy, zachráni náš priemysel a otvorí nám lacnú vodnú cestu na odbytové trhy poľské a ruské.“

Kornel Stodola mal veľké vízie  a plány. Obchodná a priemyselná komora sa pod jeho vedením bola liahňou veľkých myšlienok, ale aj centrom úsilia o hospodársky rozvoj tak Bratislavy i Slovenska. Jedným z koridorov mal byť Dunaj. Obchodu  mal slúžiť tunajší prístav, ktorý časom naozaj strhol na seba veľkú časť prepravy smerujúcej do ČSR a z jej územia cez Budapešť a Viedeň. Zároveň zabezpečoval aj tranzit medzi Balkánom a Maďarskom i medzi Poľskom a Nemeckom.

Na základe Stodolových návrhov sa prístav postupne modernizoval, vzniklo v ňom slobodné colné pásmo, verejné skladište a zriadila sa burza.

Prvý veľtrh bol teda úspešný, záujme verejnosti predčil očakávania. Za 9 dní ho videlo asi 145 tisíc návštevníkov, takmer násobok viac ako bol počet obyvateľov Prešporka v tej dobe. Zúčastnilo sa ho 1 521 vystavo­vateľov, z toho 287 zahraničných. Mali však k dispozícii ani nie 1 500 štvorcových metrov výstavnej plochy, prihlásili sa väčšinou menšie firmy s miniexpozíciami.

Ďalší ročník sa konal už v júli nasledujúceho roka, rovnako aj tretí, ale ten už pod zmeneným názvom. Od roku 1923 sa Orientálny trh premenoval na Dunajský veľtrh a v polovici 30. rokov začali pre výstavné účely budovať na Podhradí výstavný areál, neskoršie aj bývalé PKO.

Podobné články

Komentáre