Pankuchova ulica

Pankúchova ulica v Petržalke nesie meno po jednom zo signatárov Clevelandskej (október 1915) a Pittsburskej dohody (máj 1918)- Jánovi Pankuchovi. Chybne sa preto v názve ulice používa dĺžeň. 

Narodil sa 16.decembra 1869 v Prešove. Do USA emigroval v roku 1883, aby sa pripojil k svojmu otcovi, ktorý robil v bani v západnej Pensylvánii. O pár mesiacov neskôr pri banskom nešťastí prišiel skoro o nohu. Jeho mama už nesúhlasila s tým, aby sa vrátil do bane. Rodina ho poslala za priateľom, tiež imigrantom do Clevelandu, kde sa mal učiť podnikaniu. V meste našiel Pankúch súdržnú slovenskú komunitu. V roku 1892 získal štátne občianstvo a začal sa angažovať v miestnej politike a cirkvi. Od tlačiarenského robotníka, cez tlačiara, neskôr majiteľa tlačiarne (1894) sa vypracoval na uznávaného vydavateľa, ktorý zabezpečoval tlač a vydávanie národných publikácií pre slovenských vysťahovalcov v USA.

Svoje osobné skúsenosti I ústne predávané príbehy a spomienky prvých slovenských imigrantov zozbieral v knihe História Slovákov v Clevelande a Lakewoode, ktorú vydal v roku 1930. 

Spolu s Petrom Rovniankom sa zaslúžil o rozvoj slovenskej tlače v USA. Je paradoxné, že počet vydávaných titulov slovenských novín a časopisov v Amerike na prelome 19. a 20. storočia niekoľkonásobne prevyšoval tlač na Slovensku. Amerikánsko-slovenské noviny (1886), Slovák v Amerike (1889), či Jednota (1891) mali 40 tisíc predplatiteľov, kým Národné noviny vychádzajúce na Slovensku sotva šesťsto. Americkí Slováci sa zaujímali o dianie v svojom rodisku a stále sa cítili súčasťou slovenského národa. Prostredníctvom tlače a verejnej činnosti kritizovali národnostnú a sociálnu politiku uhorskej vlády. Preto uhorské orgány obmedzovali styk s krajanmi i dovoz americkoslovenskej tlače.

J. Pankúch patril spolu s miestnymi klerikmi k najdôležitejším predstaviteľom prisťahovaleckej komunity. Vydával aj evanjelické časopisy Cirkevné listy a Luterán. V roku 1897 založil slovenský republikánsky Klub Clevelande. Ako člen Zväzu slovenských novinárov pomáhal pri organizovaní kongresu (26. mája 1907), z ktorého vzišla potreba založiť organizáciu, ktorá by zastrešovala politické a kultúrne aktivity už existujúcich krajanských spolkov. O štyri dni neskôr, 30. mája 1907 vznikla Slovenská liga v Amerike. Jej cieľom bolo reprezentovať amerických Slovákov a podporovať emancipačné snahy Slovákov vo vtedajšom Uhorsku. 

V roku 1914 vypracovala Memorandum o krivdách a požiadavkách slovenských. Predstavitelia Slovenskej ligy a Českého národného združenia podpísali 22. októbra 1915 v Clevelande dokument o vytvorení spoločného štátu "Clevelandská dohoda". V nej sa uvažovalo o federatívnom usporiadaní spoločného štátu s úplnou národnou autonómiou Slovenska. Pankuch bol jej signatárom. Takisto bol pri podpise Pittsburskej dohody (31. mája 1918), text ktorej sformuloval prof. Tomáš Garrigue Masaryk už ako prezident dočasnej vlády vtedy ešte Česko-Slovenska. Text dohody mal kopírovať požiadavky Slovákov z Clevelandskej dohody. J.Pankuch zomrel v Lakewoode- v USA,  28. februára 1952.

Podobné články

Komentáre