Dnes je: štvrtok 14.12.2017 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Dnes je Svetový deň zborového spevu

Petržalka je fenomén

Najväčšia mestská časť Bratislavy sa spája v mysliach mnohých skôr s výstavbou v 80tych rokoch minulého storočia. No v spomienkach Staropetržalčanov je to miesto s malými domčekami a ovocnými sadmi, miesto, kde sa mohli Prešporčania dotýkať Dunaja a kam chodili športovať a oddychovať. Jej história je oveľa pestrejšia a zaujímavejšia. Prinášame prvú časť:

 

Najväčšia mestská časť nebola vždy súčasťou Bratislavy ale jej územie malo zo strategického  hľadiska  dôležitú pozíciu. Snáď práve preto sú jej dejiny pretkané vojensko-politickou históriou. 

Petržalka bola v časoch Rímskej ríše spleťou dunajských ramien a ostrovov. Na jej južnej časti bol v 2.storočí vybudovaný  rímsky vojenský  tábor ako súčasť Limes Romanus,   známy pod názvom Gerulata.  Názov prevzali Rimania od Keltov, ktorí boli na našom území asi od 2.storočia pred Kristom. V expozícii  Antickej Gerulaty Múzea mesta Bratislavy v Rusovciach sa návštevník dozvie o histórii tábora i priľahlej civilnej osady.

 

Petržalkou prechádzali sprievody kráľov, ktorých v Pressburgu čakala korunovácia za kráľov  Uhorska v rokoch 1563- 1830. Kedysi hlavný tok Dunaja- Pečnianske rameno spôsobovalo, že pod hradom v oblasti Vodnej veže bol brod, ktorým bolo možné prejsť koňmi  z pravého na ľavý breh Dunaja. Tu stávali aj príležitostné lietajúce mosty a loďkové mosty, ktoré umožnili prejsť sprievodom s bohatým nákladom cez rieku.

 

 

Dnes sú v týchto miestach na petržalskej strane bývalé veslárske kluby, ktoré preslávili petržalský šport. Ale vráťme sa ešte do čias o čosi skôr. Prvá písomná zmienka o Engerau (pôvodný názov Petržalky) je z roku 1225. Spomína sa tiež v listine Ondreja II.ako Flyzendorf čo vyjadruje to, že Petržalka vznikla naplaveninami Dunaja. Na brehoch Petržalky sa roku 1188 formovala tretia križiacka výprava pod vedením nemeckého cisára Fridricha I. Barbarossu. Spolu s ním viedli výpravu s cieľom oslobodiť Jeruzalem  francúzsky kráľ Filip II. August a anglický kráľ Richard I. Levie srdce, ktorí sa do svätej zeme presúvali po mori.

 

V 17.storočí nachádzame informácie o Petržalke pod názvom Enge Au,  Engerau  alebo Ligetfalu čo znamená Úzka Niva.  V tom čase bola majetkom Pálffyovcov. V 18.storočí tu nechala Mária Terézia vytvoriť najkrajší prvý verejne prístupný park v strednej Európe. Súčasťou parku bola aj protipovodňová hrádza, ktorou dnes vedie Viedenská cesta. Mária Terézia, ktorá mala veľmi kladný vzťah k Bratislave, rada chodila do parku a rada na neho hľadela  z ľavej strany Dunaja z tzv.korunovačného pahorku, alebo z hradu.

 

V roku 1805 a 1809 prešli Petržalskou Napoleónske vojská. Pri Bratislave sa bojovalo od 1.júna do 13.júla 1809. V bojoch sa stretlo asi 40 tisíc vojakov z oboch bojujúcich strán. Obranu Bratislavy viedol brigádny generál talianskeho pôvodu Bianchi. Ten dal obec Engerau  z bezpečnostných dôvodov obohnať valmi, ktorých zvyšky možno vidieť v Sade Janka Kráľa.

V noci z 26. na 27. júna 1809 spôsobili francúzske vojská pod vedením generála Dessaixa zo svojich petržalských palebných základní Bratislave značné škody. Zhorelo vtedy 143 domov,  zahynulo mnoho ľudí a materiálne škody prevýšili milión zlatých.   Prudké boje sa odohrávali aj v oblasti  kostola na brehu Pečenského jazera, kde malo francúzske vojsko vybudované zákopy, z ktorých ostreľovalo Bratislavský hrad. Bratislava sa však ubránila. Ťažké boje pripomína v Petržalke názov lokality Pri Seči, kde boli pochovaní padlí francúzski vojaci. Kedysi ich pripomínam žulový pomník asi 200m vzdialený od Starého mosta smerom k LIDU. Zničil ho letecký útok 16.6.1944 namierený proti rafinérii Apollo na ľavom brehu Dunaja. Dnes je tu les.

Začiatkom 20.storočia bola Petržalka dedinou, ale predsa mala svoje čaro. Roku 1889 bol postavený most, ktorý spojil Petržalku s Bratislavou. Dostal meno po cisárovi Františkovi Jozefovi I., ktorý sa zúčastnil jeho otvorenia.  22.1.1914 bola sprevádzkovaná tzv.Viedenská električka, vlakové spojenie Bratislavy s Viedňou, samozrejme cez Petržalku a po moste.

 

 

Petržalka sa stala súčasťou Bratislavy, ako mesta až po 1.svetovej vojne. V noci zo 14. na 15. augusta 1919 vojaci čs. légií, pluky Stráže slobody a Českí Sokoli, prešli cez Starý most (zaujímavosťou je, že boli bosí, aby ich nebolo počuť). Českí Sokoli šplhali po jeho konštrukciách a odstrihávali zápalné šnúry k umiestneným výbušninám asi o druhej nadránom. Druhá časť vojakov sa preplavila na pontónových člnoch cez Dunaj od dnešného Lafranconi. Bez jediného výstrelu zajali asi 80 maďarských vojakov, ktorí boli po krátkom čase prepustení domov. Ráno 15.8.1919 vojaci začali obsadzovať Petržalku. Od toho dňa je Petržalka súčasťou Česko-Slovenska. Na území Petržalky je aj jediný cintorín z 1.sv.vojny v Bratislave, v časti Kopčany, blízko rakúskej hranice.

 

 

Po roku 1989 sa tu začali stretávať nadšenci histórie, aby si pripomenuli vojakov, ktorí našli posledný odpočinok v Petržalke, ale aj aby pokračovali v duchu tradície z prvej republiky. Vždy 1.novembra miesta posádka prišla na cintorín, položila vence, vystrelila čestné salvy a duchovné slovo pripomenulo hrôzy vojny, ktorá sa nemala už nikdy opakovať. V tejto tradícii pokračuje Petržalský okrášľovací spolok, ktorého aktivity napokon primäli mesto, aby obnovil cintorín. Aj tento rok 1.novembra sa o 14.hodine uskutoční spomienkové stretnutie za účasti zástupcov veľvyslanectiev krajín, ktorých vojaci sú tu pochovaní. 

 

Iveta Plšeková

námestníčka primátora a predsedníčka Petržalského okrášľovacieho spolku


Fotogaléria



Autor: Petrzalcan | 08.10.2017 | zobrazené: 855 x |


Podobné články

• 330 rokov od korunovácie Jozefa I. (09.12.2017)
• Smrť Márie Terézia (29.11.2017)
• Napoleón v Bratislave (27.11.2017)
• Denník prvých dní Nežnej revolúcie (17.11.2017)
• Korunovácia Leopolda II v Prešporku (15.11.2017)

Komentáre