Petržalka je fenomén -2.časť

V medzivojnovom období prežívala Petržalka zlatý vek. Rodinné domy, továrne, marhuľové a ovocné sady, športoviská, dostihová dráha, to všetko bola Petržalka, ktorá sa pred 2.sv.vojnou stala najväčšou obcou Československa so skoro 20 tis.obyvateľmi. Na území Petržalky boli vybudované vojenské obranné opevnenia- bunkre.Bunkre B-S-5, 6, 7, 9, 10, 11, 12 a 14 boli postavené ešte v roku 1934 , tieto bunkre mali iba guľometné výzbroje.

S výstavbou bunkrov B-S-1, 2, 3, 4, 8, 13 a 15 sa začalo na jeseň v roku 1937 a dokončené boli na jar 1938. Konštrukcie bunkrov boli odvodené od známej francúzskej Maginotovej línie, ale boli podstatne vylepšené. Tieto bunkre už boli vybavené kanónmi a mali ďalšie štandardizované zbrane a vybavenie.

Do jesene 1938 bolo petržalské opevnenie kompletne stavebne dokončené.  Na objektoch boli osadené pancierové zvony a kupoly. Do objektov boli dodané zbrane (6 kanónov s 5000 nábojmi a 103 guľometov s 2,5 mil. nábojov). Na obranu opevnenia bol určený hraničiarsky prapor č.50 s počtom 1500 vojakov. Opevnenie Bratislavy dosiahlo ako jediný ucelený úsek pohraničného opevnenia vysoký stupeň dokončenosti a bojaschopnosti a predstavovalo v tej dobe vzor čs. pevnostného pásma.

Mníchovská zrada všetko zmenila. Petržalka sa stala súčasťou Veľkonemeckej ríše a doba temna. Trvala skoro 7 rokov. Bunkre obsadila nemecká armáda. Jeden z nich navštívil aj Adolf Hitler. Dnes sa o bunkre starajú nadšenci z Múzea petržalského opevnenia (B-S 4), ale aj pán Košírer (bunker B-S 8) či Občianske združenie Vrba (B-S6).

V decembri 1944 bol v Petržalke zriadený koncentračný tábor Engerau so 6 podtábormi. Boli to privezení predovšetkým Maďarskí Židia. Odhadom asi 2000. Z toho 500 je pochovaných na miestnom cintoríne v Petržalke v treťom najväčšom masovom hrobe na Slovensku. Pamätnú tabuľu, ktorá pripomína desivý príbeh koncentračného tábora nájdeme na reštaurácii Leberfinger v Sade Janka Kráľa.

Petržalka bola oslobodená 5.apríla 1945. Unikajúca nemecká armáda vyhodila do vzduchu Starý most, ktorý po vojne obnovila Červená armáda.  Až roku 1946 sa stáva Petržalka súčasťou Bratislavy a hranica s Maďarskom sa posúva za Čunovo.

Tvár Petržalky sa nadobro mala zmeniť od 2.apríla 1973, kedy bol postavený základný kameň novej výstavby. Z dediny malo vzniknúť najväčšie sídlisko v Československu. 99% domov bolo zrovnaných so zemou, to čo ostalo možno dnes vidieť v časti Dvory, ktorej hovoríme aj Stará Petržalka. Vedľa je bývalá priemyselná zóna, ktorej vznik je datovaný ešte do čias monarchie. Sídlili tu  Gumonka, Matadorka, Smaltovňa a ďalšie areály. Dnes je tu aj moderná železničná stanica.

Kedysi najznámejšou plážou mesta bolo LIDO, mestská dunajská pláž na petržalksom brehu, kde sa nachádzali aj bazény a kam chodili tisícky Bratislavčanom tráviť voľné chvlle a stretávať sa. V tesnom susedstve bývalého LIDA sídlia 3 vodácke kluby, ktorých história začala v roku 1924. Ale veslárske kluby majú tradíciu staršiu, opäť siahajúcu do čias monarchie, kedy vznikli Nemecký,  Maďarský i Slovenský veslársky klub.

Petržalka sa po roku 1989 opäť zmenila. Nehostinné betónové sídlisko sa zazelenalo, skvalitnili sa služby i doprava. Centrom Petržalky preteká Chorvátske rameno, pozdĺž ktorého sa dnes buduje električka. Je to obľúbené miesto prechádzok Petržalčanov. Rovnako tak hrádza, ktorou možno dôjsť na bicykli či korčuliach do Čunova ešte ďalej. Petržalka má dnes 4 mosty, ktoré ju spájajú s ľavým brehom, Sad Janka Kráľa, zvyšky lužných lesov.  Jednou z dominánt je reštaurácia UFO nad Mostom SNP. V Petržalke má svoj domov Dostihová dráha a závodisko i multifunkčné výstavisko Incheba. V Petržalke sú materské, základné, stredné i vysoké školy, sídlia tu mnohé firmy a rozrastá sa Južné mesto, ktoré sa takmer dotkne Jaroviec a Rusoviec.

Petržalka je zaujímavým fenoménom. Počas 2000 rokov sa zmenila neuveriteľným spôsobom. Po jej pôde prešla nejedna slávna noha , od Rimanov, Uhorských kráľov, cisárov, slávnych šľachtických rodov, cez Napoleona, Hitlera až po Jána Pavla II. v roku 2003. Je to ale hlavne domov viac ako 150 tisíc ľudí, medzi ktorých patrím aj ja. Lebo Petržalka, je dobrá adresa.

MUDr.Iveta Plšeková

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre