V polovici augusta 1919 sa súčasťou Bratislavy aj tým aj ČSR stala Petržalka.
Po skončení prvej svetovej vojny v roku 1918 pripadla Petržalka ako výsledok rokovania Dohodových mocností Maďarsku. Stala sa tak z nej pohraničná obec niekde na okraji krajiny a hrozil jej ekonomický úpadok. Najmä nemeckí a rakúski podnikatelia rozmýšľali nad zrušením výroby a odsťahovaním sa.
Československá diplomacia však úspešným vyjednávaním dosiahla, že Petržalka sa stala súčasťou Československa, ale len na papieri.
V Maďarsku medzičasom prebehla boľševická revolúcia a polovojenské jednotky Maďarskej republiky rád odmietali Petržalku opustiť. Naopak začiatkom leta hrozil ich útok cez most, preto na ňom armáda postavila barikády a palebné postavenia.
Obsadením Petržalky boli poverení vojaci I. a II. pluku Stráže slobody – československého vojenského zboru. Celej akcii velili francúzski dôstojníci, členovia vojenskej misie v ČSR. Vojaci jednotiek Stráže slobody pozostávali väčšinou z vojakov ČS légií a z jednotiek Sokola
Útok prebehol 14.8. (vo štvrtok) v noci okolo 1 až 3 hodine a to na dvoch miestach – v priestore pri dnešnom internáte Lanfranconi sa československí vojaci v sile jedného práporu s pešou a guľometnou čatou preplavili na pontónovom člne na druhú stranu ku Pečenskému lesu.
Ďalšia skupina našich vojakov musela prejsť cez Starý Most a zlikvidovať jeho podmínovanie. Časť vojakov bez obuvi na boso – aby nerobili hluk prebehla cez starý most a súčasne fyzicky najzdatnejší sa šplhali po konštrukcii mosta a odrezávali zápalné šnúry ku pripraveným náložiam.
Akcia sa uskutočnila veľmi rýchlo, v čase, keď maďarskí vojaci spali, takže nepadol ani výstrel. Ráno 14. augusta1919 československé vojská mali celé pridelené územie na pravom brehu Dunaja pod kontrolou.
Akcia bola symbolicky venovaná Dr. Vavrovi Šrobárovi, ministrovi s plnou mocou pre správu Slovenska, k narodeninám 9.8.1919, nemohli mu však Petržalku „venovať „ presne na deň, lebo sa čakalo pár dní na bezmesačnú noc.
Výsledkom bolo nie len pripojenie Petržalky, ale najmä posunutie hranice Slovenska za Petržalku v súlade s medzinárodnými dohodami a budúca strategická bezpečnosť mesta. Táto južná súčasne mestská aj župná hranica sa nemenila až do roku 1947, samozrejme s výnimkou rokov 1938 až 1945, kedy Petržalka dočasne pripadla Nemecku, ktoré tiež takto chcelo získať prístup k Dunaju a tým aj k mestu.
Túto akciu ocenil aj vtedajší evanjelický biskup a súčasne aj bratislavský župan Samuel Zoch, o čom existuje aj autentický fotografický materiál.
V materiáli boli využité zdroje z VHÚ, Československej obce legionárskej a MÚOP
Ernest Huska
podpredseda Petržalského okrášľovacieho spolku