Petržalka v socialistickom režime

Petržalka mala zmeniť svoju tvár po veľkej medzinárodnej súťaži. Žiaľ, vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a zmena politiky viedli aj k zmene vo vývoji Petržalky.

Z pôvodne zaujímavých projektov nezostalo nič. Vyhrala vízia obrovského sídliska pre pracujúcich, ktorí do Bratislavy prichádzali z celého Slovenska. Išlo o model  betónového sídliska, megalomanskej výstavbe spojenej s ničením pôvodnej Petržalky.  Prvé panelové domy začali slúžiť svojmu účelu už v roku 1977. Petržalka v dôsledku svojej polohy bola obklopená nepriepustnou železnou oponou. Ako povedal Gustáv Husák v roku 1969: "..hranice nie sú korzo, aby sa tu volakdo prechádzal" a tak  na československých hraniciach s Rakúskom a Nemeckom zomierali ľudia.

Od roku 1950 vytvorili tzv. hraničné pásmo, kam ľudia nemali prístup a ktoré bolo hermeticky uzavreté.

V júli 1951 prijal režim zákon "o ochrane štátnych hraníc". Hranice strážila tzv.Pohraničná stráž. Slovenskú ako aj bratislavskú hranicu mala na starosti 11.brigáda, v ktorej slúžilo 2-3 000 príslušníkov.

Pri pokuse o útek z Československa bolo zabitých do 420 ľudí. Na slovensko-rakúskej hranici asi 49. Ochrana hraníc bola budovaná podľa sovietskeho modelu. Mala zabrániť prechodu "západných agentov, nepriateľov ľudovej demokracie a sabotérov" do Československa, ako aj útekom politických oponentov či po slobode túžiacich občanov, ktorých režim volal "vnútornými nepriateľmi štátu" a "narušiteľmi". Výsledkom boli drastické tresty.

Zomreli ale aj príslušníci pohraničnej stráže, či už v službe, alebo mimo nej. Niektorí sa pokúsili aj o samovraždu. Niektorí príslušníci sa sami pokúsili o útek.

Za tieto zločiny na hraniciach nebol do dnešného dňa nikto potrestaný.  Petržalský okrášľovací spolok už skoro 10 rokov bojuje za zmenu hanebného názvu Námestie Hraničiarov, ktoré ostalo v Petržalke v svojej pôvodnej podobe.Tento rok sa pridali k iniciatíve ďalší obyvatelia. Pritom nejde o obyčajných príslušníkov pohraničnej stráže, ale o skutočnú vraždiacu mašinériu komunistického režimu. Ako sa dozvedáme z informácií Ústavu pamäti národa,  bývalí príslušníci Pohraničnej stráže sa stretávajú v Devínskej Novej Vsi na spomienkových stretnutiach s názvom "Neprejdú!", kde si dokonca udeľujú pamätné listy. Dokedy ešte?

foto: pamätník zavraždeného Hartmunda Tautza v Petržalke

Podobné články

Komentáre