Petržalské bunkre sú jedinečné vrámci celej republiky

Dnes je tu pole, les a stopy vojenskej histórie Petržalky. Po okraji územia viedla štátna hranica a tzv.železná opona. Preto cintorín z 1.svetovej vojny počas socializmu takmer zanikol. Nik ho nesmel navštevovať.

Dnes toto územie zdobí krásny vojenský cintorín a v poli sú bunkre z obdobia prvej Československej republiky. Na Slovensku je to jediný dochovaný ucelený obranný systém z rokov 1935-38.

Bunkre kopírovali vtedajšiu štátnu hranicu. Začínajú pri Dunaji oproti Karloveskej zátoke, pokračujú k hraničnému prechodu Berg, pokračujú na východne k časti zvanej Lúky a popri Chorvátskom ramene opäť končia pri Dunaji.

Bunkre B-S-5, 6, 7, 9, 10, 11, 12 a 14 boli postavené v roku 1934  a mali iba guľometné výzbroje. S výstavbou bunkrov B-S-1, 2, 3, 4, 8, 13 a 15 sa začalo na jeseň v roku 1937 a dokončené v druhej polovici roka 1938.

Po niekoľkých návštevách armádnych špičiek na Maginotovej línii a prieskume budúcej pevnostnej línie, ujasnení časového harmonogramu a hlavne kompetencií, schválil dňa 20. marca 1935 minister národnej obrany Bohumír Bradáč novú organizačnú štruktúru, riadiacu jednotlivé opevňovacie zložky. Výnosom 3. Oddelenia hlavného štábu č.j.1034/35 nariadil zriadenie Rady pro opevňování a Ředitelství Opevňovacích Prací, ako najvyšší orgán, ktorému velil generál Karel Husárek.

Dňa 15. októbra bola začatá výstavba prvého podúseku opevnenia v priestore Moravská Ostrava. Celé opevnenie, tak ako bolo naplánované, malo byť podľa odhadu gen. Husárka dokončené okolo roku 1951 a vláda počítala s predbežnou kalkuláciou 10,9 miliardy vtedajších korún. V skutočnosti sa do jesene roku 1938 stihlo preinvestovať niečo vyše štvrtiny tejto sumy.

Do jesene 1938 bolo petržalské opevnenie kompletne stavebne dokončené vrátane doplnkových objektov a veliteľských stanovísk, prekážok, kabeláže, kábelových komôr a studní, vzduchotechniky a vnútorných inštalácií objektov. Na objektoch boli osadené pancierové zvony a kupoly. Do objektov boli dodané zbrane (6 kanónov s 5000 nábojmi a 103 guľometov s 2,5 mil. nábojov). Na obranu opevnenia bol určený hraničiarsky prapor č.50 s počtom 1500 vojakov. Opevnenie Bratislavy dosiahlo ako jediný ucelený úsek pohraničného opevnenia vysoký stupeň dokončenosti a bojaschopnosti a predstavovalo v tej dobe vzor čs. pevnostného pásma

K hlavnej línii bunkrov na petržalskom predmostí patrili aj ďalšie doplnkové objekty: veliteľské stanovištia, objekty ľahkého opevnenia, úkryty pre protitankové kanóny, káblové siete a pod.

Bunkre boli navyše chránené železobetónovými ježkami, oceľovými rozsocháčmi a oceľovými kolíkmi na upevnenie ostnatých drôtov. K bunkru B-S-4 a B-S-8 patrili protitankové priekopy po oboch stranách. Výstavbu obrannej línie v Petržalke počnúc rokom 1934 zabezpečovala stavebná firma Ing. Rudolf Frič z Bratislavy.

Opevnenie v Petržalke dosiahlo ako jediný ucelený úsek pohraničného opevnenia vysoký stupeň dokončenosti a bojaschopnosti a predstavovalo v tej dobe vzor československého pevnostného pásma. V roku 1939 ho na základe Mníchovskej dohody obsadila nemecká armáda. Bunkre boli v apríli 1945 čiastočne použité pri ústupových bojoch tejto armády.

Po 2. svetovej vojne boli bunkre znovu vyzbrojené a doplnené súdobým vojenským materiálom. Malé kanóny kalibru 47 mm boli nahradené bezzáklzovými kanónmi kalibru 85 mm. V 50-tych rokoch boli takmer všetky bunkre zahrnuté do hraničného pásma (boli za ostnatým plotom) a neboli verejnosti prístupné. Hraničné pásmo bolo zúžené v 70-tych rokoch pri výstavbe petržalských sídlisk, pri ktorej boli dva bunkre a ďalších niekoľko vzácnych objektov zničených. Po roku 1989 bolo hraničné pásmo zrušené. Objekty B-S-1 až 4 (v Pečnianskom lese) a B-S-8 (vedľa vojenského cintorína) ostali vo vlastníctve armády.

Dnes sa o väčšinu objektov starajú nadšenci vojenskej histórie. Jedným z nich je Múzeum petržalského opevnenia – občianske združenie. Nápad objekty rekonštruovať sa začali realizovať v roku 2011, kedy začali s podrobnejším čistením okolia objektu B-S 4 “Lány”. Potom začali upravovať okolie, nastúpili  terénne úpravy, oprava fasády a veľkých poškodení omietky. Objekt behom prvých pár dní zažil veľkú premenu, a to bol len začiatok  dlhoročnej cesty. Prvých návštevníkov privítali v objekte B-S 4 po necelých troch mesiacoch od začiatku prác na rekonštrukcii.  Dnes je objekt B-S 4 Lány v unikátnom stave a návštevníci ho môžu vidieť v sprievode veľmi dobre informovaných členov združenia, ktorí podajú odborný a zaujímavý výklad. A to nie len počas Noci múzeí a galérií, ale aj počas špeciálnych akcií Noc lampášov ( neskorá jeseň) a Mobilizácia ( september). Bunker je možné vidieť aj počas roka, stačí kontaktovať OZ.

Ďalším zaujímavým zrekonštruovaným objektom je Bunker B-S 6 „Vrba“ ťažkého opevnenia bratislavského predmostia v Petržalke. Bol s najväčšou pravdepodobnosťou postavený ženijným plukom 4 z Bratislavy. Bol súčasťou obranného systému, ktorý v roku 1933 navrhol generál Šnejdárek, veliteľ Zemského vojenského veliteľstva (ZVV) Bratislava.

Občianske združenie B-S 6 VRBA začalo so záchranou  bunkra v roku 2011. Partia mladých ale aj starších ľudí odpracovala nespočetné množstvo hodín na jeho záchrane a obnove. Obnovou prešlo aj okolie bunkra. Niekoľkokrát v roku pripravujú členovia OZ podujatia pre širokú verejnosť.

Tretí známym OZ, ktoré sa stará o jeden z objektov pevnostného opevnenia je OZ Zachráňme petržalské bunkre, ktoré vedie známy novinár a fotograf  Miroslav Košírer. Ide o Bunker B-S-8 Hřbitov, susediaci s vojenským cintorínom  z 1.svetovej vojny. V súčasnosti Bunker B-S-8 predstavuje najmä atraktívnu sondu do československej minulosti. Dobrovoľníci, ktorí sa venujú záchrane bunkrov na území v okolí Bratislavy dokázali zaujímavým spôsobom pripraviť expozíciu v dlho chátrajúcom objekte. Koná sa tu množstvo akcií pre školy zameraných na prezentáciu histórie opevnenia a pomerov vo vtedajšom Československu ako aj spomienok na dobu železnej opony.

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre