Petržalský okrášľovací spolok pripravil na túto jeseň tri podujatia pod názvom Petržalské historické večery. Ten prvý sa uskutoční už budúci týždeň, 26.10.2017 ( štvrtok) o 17.hodine v Monsters café v Petržalka city na Rusovskej ceste.
Doc.Peter Pišút rozpovie Príbeh Dunajských ramien a vývoj vzniku Petržalky v dnešnej podobe. Predstaví tiež historické mapy vývoja Petržalkých ramien Dunaja v súvislosti s prúdením Dunaja i ako vznikali prvé mosty cez Dunaj.
Lužné lesy, lesoparky, dunajské ramená, či jazerá sú neodmysliteľnou súčasťou Petržalky, dotvárajú jej typický obraz, ktorý poznáme z histórie ale i dnes.
Petržalčania milujú vodné plochy na svojom území či už ide o Chorvátske rameno, Malý i veľký Draždiak i samotný breh Dunaja.
Oba Draždiaky boli pôvodne štrkoviskami, ktoré vznikli v druhej polovici 20. storočia v súvislosti s aktívnou ťažbou štrku. Nachádzajú sa v južnej časti Petržalky a delí ich od seba lesopark, cez ktorý vedú mnohé chodníčky a cestičky.
Brehy Malého Draždiaka sú dnes pokryté lesným porastom, miestami lemované záhradnými chatkami, ktoré sa zmenili dokonca na rodinné domy. Jazero je vyhľadávané rybármi, no je i miestom určeným na prechádzky, vychádzky, posedeniam pri ohni, ako i cykloturistike. Dostupné odbočkou z hlavnej cesty Kutlíkova a následne ulicou Starhradská, ktorá vedie priamo k jazeru.
Veľký Draždiak slúži širšiemu využitiu, okrem rybárčenia je miestom pre rekreáciu a plávania. Konajú sa tu aj súťaže, podujatia a je tu možné zapožičať si vodné bicykle, loďky a pod. Oba Draždiaky sú ale novodobou záležitosťou.
Históriu imitujúcim je Chorvátske rameno, taktiež umelo vytvorené rameno, ktoré ukazuje, ako to v Petržalke kedysi bolo. Tento vodný kanál, tiahnuci sa Petržalkou v smere zo severu na juh, kde sa stáča k jej juhovýchodnému okraju, je z časti pozostatkom niekdajšieho koryta Dunaja, ktorého rameno pretekalo v minulosti touto oblasťou. Vegetáciou porastené brehy sú zrekultivované a upravované. Chorvátske rameno je plné života. Okrem rýb je domovom labutí, kačíc, čajok, obojživelníkov a plazov.
Pôvodné rameno sa začínalo v ohybe dnešného Pečnianskeho ramena , potom v tvare šikmého 'S' tieklo pod dnešnú Hrobársku ulicu, pokračovalo Bratskou ulicou a oblasťou železničnej trate až po Starohájsku ulicu, potom v súčasnom koryte pri Betliarskej a potom na juh. Vytváralo tak v dnešnej Petržalke viacero polostrovov a ostrovov. Miestni dali Chorvátskemu ramenu ľudový názov "Kanál". Staršie názvy sú: Engerauer Arm, Carlburger Arm, Rusovecké rameno. V stredoveku bolo po Pečnianskom ramene najmohutnejším meandrom na pravej strane Dunaja. Meandrovalo v priestore dnešného sídliska a oddeľovalo viacero ostrovov.
V období medzi 16. – 18. storočím existovalo na pravom brehu Dunaja jedno dominantné, mohutné rameno. Takýto vodný tok tu bol zrejme už i v 15. storočí. Početné mapy a plány poriečnej nivy pochádzajú zo 17. storočia. Prvý použiteľný zákres oblasti Petržalky, zobrazujúci Chorvátske rameno pochádza z roku 1685. Správne je zakreslená poloha jednotlivých ostrovov.
„Ďalšími ramenami boli Pečnianske rameno, ktoré kedysi tvorilo hlavný tok Dunaja a Ovsištské rameno. Ale história ramien je oveľa zaujímavejšia a širšia a o tom bude náš prvý Petržalský historický večer, na ktorý všetkých bezplatne pozývame“, povedal nám podpredseda spolku Ernest Huska.