Petržalské ryby

Do redakcie sme dostali milý príspevok obyvateľa našej mestskej časti, ktorého očaril rybolov. Svoje zážiky a dojmy spísal v tomto milom príspevku:

Vyrastal som mimo  kopy  ľudí, na dedine.  Ale lepšie honorovaná práca  v hlavnom meste slovenských rybárov, kde aj upratovačky sú zamestnané na Ministerstve a kvílenie domácej ako vlasec pri zábere trofejného sumca ma presvedčili o zmene. Zamenil som  dedinský rybník za ten za Dunajom. Priamo v ešte novotou voňajúcom sídlisku v Petržalke.

Bývanie bolo teplé, priamo pod strechou panelovej opachy kde sa cez poludnie dali aj vajcia smažiť. A večer šetriť poctivé mamine prikrývky a meniť ich za plachty namočené v hrdzavej vode. Svätý Peter, ochraňuj tie ryby ktoré by v nej mali plávať!

Postupne strácal strach z výšky a začal som si viac všímať okolie bydliska. Z okna som dovidel na vodnú  stružku obrastenú šachorinou,  sediacich chlapov s udicami  a labuťami ktoré kŕmili obyvatelia z húštiny panelákových obydlí za štekajúceho refrénu ich chlpatých miláčikov. Tak toto na dedine by nebolo možné ! Vstup k rybníku mali iba lovci a  ich rodinní príslušníci. Psa si dovolil k vode priviesť iba ak člen Rybárskej stráže ako ochrancu pred arogantnými pytliakmi.

Po zotmení sme s kolegom, tiež  rybárom  spolu so skupinkou   mladých  ľudí  s natlačenými  štupľami od telefónov a prehrávačov,   podľa hlasitosti zrejme v hluchých ušiach.

Neskôr zostalo ticho ako pri našich dedinských rybníkoch, kde iba vyskakujúce ryby rušia to božské ticho ktoré lieči. Ako sa schyľovalo k polnoci,  ryby si konečne  začali všímať aj naše ministerské udice. Pár cvičných záberov s preskúšaním reakcií a šprintu k udiciam bez úspechu, no neskôr to prišlo. Takmer súčasne vyťahujeme krásnych kapríkov nad 60 cm, jedného dokonca lapeného pri holení. Nemal ani šupinku na lesklom tele ktoré sa odrážalo v svite neďalekých lámp. To už nemohli vydržať obyvatelia  betónových chalúp a z okien radili ako ich odborne zmerať. Dokonca jeden v nočnom úbore pribehol s fotoaparátom a úlovky so zatvorenými očami od  svetla blesku zvečnil. Akt sa musel opakovať, pretože oči museli mať otvorené aby nedošlo k omylu, že v tejto vode pobývajú  neživé ryby.

Po tomto panelákovom divadle sme skromne poďakovali za rady, pobalili náčinie spolu s dvomi vodnými krásavcami ideme domov. Predsa ich nepustíme do vody, kde ich vidno ako v akváriu.

Ešte prosba petržalských rybárov. Prosím, nebudujte dopravnú sieť priamo pri Chorvátskom ramene.

„Krása je pri každom rybníku, len ju treba objaviť“.

Jozef  ROZBORA

Podobné články

Komentáre