Po kom sú pomenované Petržalské ulice?

Petržalské ulice nesú názvy po významných zahraničných Slovákoch i hradoch a  zámkoch, ale niektoré nesú aj názvy, ktoré sú reminiscenciou z dôb socializmu. V našom prvom článku sa budeme venovať ulici Mlynarovičova a Bosákova. Kto boli títo dvaja muži, po ktorých sú pomenované petržalské ulice a ako sa volali predtým?

Mlynarovičova ulica v mestskej časti Petržalka je pomenovaná podľa Miloša Klementa Mlynaroviča (1887 – 1971), slovenského spisovateľa, ktorý pôsobil v USA. Do 1. apríla 1991 mala názov Mehringova ulica, podľa nemeckého ľavicového filozofa Franza Mehringa (1846 – 1919). Nachádza sa v blízkosti Chorvátskeho ramena. Tvorí ju zástavba panelových domov, ktoré boli postavené koncom 70. rokov 20. storočia.

Miloš Klement MLYNAROVIČ študoval na gymnáziách v Skalici a v Trnave, absolvoval vyššie teologické štúdiá v Bratislave. V rokoch 1911 – 14 pôsobil ako lektor kazateľstva a biblistiky vo františkánskom seminári v Bratislave, roku 1914 odcestoval do USA a pre vojnové udalosti sa už do vlasti nevrátil.  1914 – 15 bol výpomocným duchovným v osade sv. Jána vo Whitingu, 1915 – 50 farárom slovenskej  osady Nanebovzatia Panny Márie v East Chicagu, od 1930 hlavný sudca a od 1933 hlavný duchovný Slov. katolíckeho sokola. Po roku 1950 žil na odpočinku v slovenskom františkánskom kláštore Sedembolestnej Panny Márie vo Valparaise. Je autorom  básnických zbierok Slávia (1919), Testament kráľa sŕdc (1954), Dejiny srdca (1964), Zlatá koruna (1972) a i. Jeho romány a novely (Vtáčence vo víchrici, V tieni mrakodrapov, Borba s osudom, Rozeta a i.) tematicky čerpajú zo života slovenských vysťahovalcov v USA. Príležitostne sa venoval dramatickej spisbe a prekladom. Spoluzakladateľ a podpredseda Spolku slov. spisovateľov a umelcov v zahraničí

Bosákova ulica je ulica v Bratislave, v mestskej časti Petržalka.

Vznikla v roku 1976 pri výstavbe panelákového sídliska pod názvom Vorošilovova ulica. Bola pomenovaná podľa sovietskeho maršala Klimenta Jefremoviča Vorošilova (1881 – 1969). 1. apríla 1991 získala súčasný názov, podľa Michala Bosáka (1869 – 1937), slovenského podnikateľa pôsobiaceho v USA.

Iste, Michal Bosák je všeobecne známejší než Miloš Klement Mlynarovič aj vďaka svojej práci a zaradeniu medzi najvýznamnejší zahraničných Slovákov.

Ako dieťa navštevoval základnú školu v Radome. Potom pracoval u rodičov. Roku 1886 odišiel do USA. Najskôr pracoval ako baník v Hazletone. Od roku 1890 pracoval ako rozvážač piva vo Freedlande. Roku 1893 sa usadil v Olyphante, kde si otvoril vlastnú krčmu, neskôr veľkoobchod s vínom. Vo voľnom čase si dopĺňal vzdelanie a získaval si dôveru slovenských prisťahovalcov, ktorí sa na neho obracali s pomocou, najmä pri finančných transakciách a zabezpečovaní lodných lístkov.

V roku 1897 založil súkromnú banku Michael Bosak Privat Bank a agentúru lodných spoločností. V roku 1902 sa stal členom predstavenstva First National Bank v Olyphante a o niekoľko rokov aj jej prezidentom. Ako prezident banky sa 25. júna 1907 podpísal na americkú desaťdolárovku. Roku 1908 sa presťahoval z Olyphantu do blízkeho Scrantonu a aj tu si otvoril súkromnú banku a cestovnú agentúru. Roku 1912 založil so Slovákmi Slavonic Deposits Bank vo Wilkes-Barre a štyri roky bol jej prezidentom. Roku 1915 založil vlastnú banku Bosak State Bank v Scrantone. Banka sa stala najväčšou slovenskou bankou v USA. Úspechy jeho bánk mu priniesli uznanie amerických finančníkov a členstvo v správnych radách starých amerických bánk.

Popri bankovej a obchodnej činnosti sa angažoval v krajanskom hnutí. Bol pokladníkom a neskôr predsedom finančnej komisie Prvej slovenskej katolíckej jednoty. Počas prvej svetovej vojny organizoval miliondolárovú zbierku "Na agitáciu za samostatnosť Slovenska". Stal sa jedným zo signatárov Pittsburskej dohody z mája 1918. Pracoval v mnohých krajanských spolkoch. Od roku 1920 vydával časopis Slovenská obrana, ktorý vychádzal až do roku 1972. Bol spolutvorcom Slovenskej katolíckej Matice školskej, ktorej predsedom bol v rokoch 1927-1929. V lete 1920 navštívil Slovensko a v rodnej obci dal postaviť školu s podmienkou, že v obci nebude krčma. Prispel vysokými sumami na vojnou poškodený kostol v Stropkove či na Červený kríž.

31. augusta 1920 vznikla v Bratislave Americko-slovenská banka, kde mala Bosak State Bank 60% podiel. Banka začala svoju činnosť s deviatim filiálkami, neskôr ich bolo 12. Budova filiálky v Prešove, postavená v secesnom štýle, je dodnes známa ako "Bosákova banka". V roku 1929 mali jeho finančné podniky hodnotu 12-15 miliónov dolárov. Po vypuknutí hospodárskej krízy však roku 1931 skrachovali. Tesne pred smrťou sa 3. februára 1937 ešte zúčastnil na prijatí delegácie amerických Slovákov prezidentom USA Franklinom D. Roosveltom. Zomrel 18. februára 1937 v čakárni zubného lekára v Scrantone.

Roku 1976 bol pri príležitosti dvestoročnice USA zaradený medzi štrnásť najvýznamnejších Slovákov v amerických dejinách.

Podobné články

Komentáre