Poslanci odmietli podporiť Prvý evolučný park v Bratislave

21.novembra zasadalo mestské zastupiteľstvo Bratislava. V maratóne bodov bol jeden výnimočný. Poslanci dostali na stôl petíciu za vznik Prvého  Evolučného parku Bratislava. Ide o špecifickú mestskú rezerváciu, ktorá by bola v rámci Európy unikátom. Mnohých občanov, ktorí neboli na zasadnutí zastupiteľstva a podpísali petíciu ale zaskočili informácie, že poslanci niečo pozitívne schválili, no evolučný park to nebude.

Cieľom ochranárov a viac ako 10 tisíc občanov, ktorí podpísali petíciu bolo vytvoriť na území hlavného mesta evolučný park Pramene Vydrice s navrhnutou výmerou 480,5ha, čo je asi len 1% rozlohy Bratislavy. Poslanci však schválili návrh viceprimátorky V.Kimerlingovej (KDH), podľa ktorého bude chránený 100 metrový pás prírody. Ako pani viceprimátorka a s ňou aj hlasujúci poslanci došli k takto definovanému územiu ostáva záhadou.

Petícia žiadala vznik evolučného parku. O čo ide?

Ide o spojenie mestského lesoparku s rekreačnými funkciami a prírodnej rezervácie chrániacej jedinečné lesné biotopy v povodí riečky Vydrica. Možnosť pozorovania nenarušenej prírody a vzdelávania spolu s originálnou nadčasovou myšlienkou. Projekt by bol zaujímavý aj z hľadiska turistického ruchu. Ide totiž o zaujímavú oblasť s oddychovými zónami Bratislavy pri Malom Slavíne a Pánovej lúke.

To, že by územie nebolo „obhospodarované“ lesníkmi, neťažilo by sa tu drevo, nelovila zver, vznikla by naozaj divoká príroda, veľmi atraktívna pre mestského človeka. Vo svete také územia v mestách existujú, no sú súkromné. Situácia v Bratislave je  z hľadiska vlastníckych vzťahov ťažká. Kto iný, ak nie mesto by malo mať záujem vytvoriť pre nadmieru hlučné a špinavé mesto oddychovú zónu najvyššej kvality?

Množstvo Bratislavčanov odchádza cez víkendy a prázdniny do hôr, mnohí vyhľadávajú územia nezasiahnuté prílišným turistickým ruchom. Veľmi obľúbeným miestom sú Slovenský raj, Veľká Fatra, Tatry i ďaleká východná hranica a unikátna oblasť Polonín. O čo bližšie by mali Bratislavčania do pravej divočiny, keby poslanci mesta schválili projekt Pramene Vydrice.

Mnohých strašili nesprávne informácie, že schválením evolučného parku sa obmedzí pohyb osôb či cyklistov v danom území. Ochranári hovoria, že naopak, odstráni sa pohyb áut a územie tak lepšie bude slúžiť chodcom.

Ťažba dreva by sa na tomto území mala realizovať len v nevyhnutnej miere a to doplnkovo. Aspoň malá časť prírodného bohatstva by však mala ostať v nedotknutom stave zachovaná pre ďalšie generácie.

Predmetom ochrany v Evolučnom parku Bratislava majú byť  zachovalé prípotočné jelšiny v okolí prirodzených meandrov Vydrice, ako aj okolité, prevažne bukové lesy. Vyhlásením rezervácie s najvyšším (piatym) stupňom ochrany by sa zabezpečili priaznivé podmienky aj z hľadiska dynamiky vodného režimu a kvality vody.
Územie je výnimočné svojou biodiverzitou, z drevín tu rastú najmä buky, duby a hraby, pričom priemerný vek porastov je 96 rokov.
Zo živočísnych druhov tu žije veľmi vzácny rak riavový, ale napríklad aj fúzač alpský a roháč obyčajný z chrobákov, salamandra škvrnitá z obojživelníkov, či užovka stromová a slepúch lámavý z plazov. V súčasnosti sa sem vracia aj vydra riečna.

V priloženej fotografii je prehľad, ako jednotliví poslanci hlasovali za návrh viceprimátorky V.Kimerlingovej, a tým nepodporili vznik evolučného parku.

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre