Dnes je: nedeľa 16.06.2019 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Dnes pripomíname korunováciu Ferdinanda IV. za uhorského kráľa.

Posledná adventná svieca

Veniec je od nepamäti symbolom víťazstva, radosti, úcty a kráľovskej dôstojnosti. Obsah adventnej doby výstižne vyjadrujú staré adventné piesne – roráty – zostavené podľa biblických textov, prevažne prorockých. Spievali sa pred svitaním a pripomínali, že pred narodením Krista ľudstvo „kráčalo v tmách“.

Adventná predvianočná príprava sa spomína v Ríme už za pápeža Leva I. Veľkého (440–461). Iný záznam o advente pochádza z Francúzska, kde koncil v meste Macon v roku 582 nariadil, aby sa príprava na slávenie vianočných sviatkov začala už od prvej nedele po sviatku sv. Martina. Adventné obdobie v tejto forme zahrnovalo šesť nedieľ a malo pôstno-kajúcny charakter.

Pápež Gregor I. Veľký (590–604) skrátil adventné obdobie na štyri nedele (symbolizujúce 4000 rokov čakania na Mesiáša od vyhnania prvých rodičov z raja) a je pôvodcom adventných kázní v Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. Svoju definitívnu formu nadobudol advent v 8. a 9. storočí. V roku 1362 Urban V. (1362–1370), ktorý aj po zvolení za pápeža žil ako benediktínsky mních, zaviedol pre advent pôstne pravidlá.

Adventný veniec je súčasťou našich katolíckych tradícií. Avšak, skutočný pôvod nie je presne známy. Isté pramene hovoria, že predkresťanské germánske národy počas chladných a tmavých decembrových dní pomocou venca so zapálenými sviečkami vyjadrovali nádej túžobne očakávaných dlhších a teplejších jarných dní. V Škandinávii počas zimy boli zapálené sviečky umiestnené do kruhu a ľudia sa modlili k bohu svetla, aby otočil zem späť k slnku, predĺžil dni a vrátil na zem teplo.

V stredoveku si kresťania prispôsobili túto tradíciu a používajú adventné vence ako súčasť svojej duchovnej prípravy na Vianoce.  Iné dôkazy naznačujú, že adventný veniec bol vynájdený až v 19. storočí. V čase adventu sa, deti v hamburgskej škole Rauhes Haus, založenej protestantským pastorom Johan Hinrich Wichernom každý deň pýtali či už sú Vianoce.

V roku 1839, J. H. Wichern postavil veľký drevený kruh a položil na neho 19 malých červených a 4 veľké biele sviečky. Malú sviečku zapálil postupne každý všedný deň v čase adventu. V nedeľu rozsvietil veľkú bielu sviečku. Tento zvyk sa ujal na pôde protestantskej cirkvi v Nemecku. Neskôr sa adventný veniec vyvinul do menšej podoby so štyrmi alebo piatimi sviečkami, ako ho poznáme dnes. Adventný veniec je vyrobený z rôznych ihličnanov, ktoré znamenajú trvalý život. Aj tieto ihličnany majú tradičný význam, ktorý je možné interpretovať v našej viere: Vavrín znamená víťazstvo nad prenasledovaním a utrpením, borovica, cezmína a tis, znamenajú nesmrteľnosť a cédru sa pripisuje sila a uzdravenie. Cezmína má aj špeciálny kresťanský symbol: pichľavé listy pripomínajú tŕňovú korunu.

Okrúhly tvar venca, nemá začiatok ani koniec, symbolizuje večnosť Boha, nesmrteľnosť duše a večný život nájdený v Kristovi.
Šišky, oriešky alebo semienka, ktoré zdobia veniec sú symbolom života a vzkriesenia.
Všetko dokopy vyjadruje nesmrteľnosť našej duše a nový, večný život nájdený v Kristovi.

Štyri sviečky reprezentujú štyri týždne adventu. Svetlo opäť znamená Kristus, svetlo sveta.



Autor: Petrzalcan | 23.12.2018 | zobrazené: 267 x |


Podobné články

• Dopravné obmedzenia v súvislosti s inauguráciou (15.06.2019)
• Začína sa stavať (13.06.2019)
• Za stav znečistenie oceánov môžeme všetci (08.06.2019)
• Pomôžte prvému cintorínu pre zvieratá v Bratislave (06.06.2019)
• Objednajte si k sebe známe tváre a pomôžte tým, čo pomoc potrebujú (03.06.2019)

Komentáre

FOTOGALÉRIA

Hitler pri bunkri

ANKETA

Vadí vám,že nie je Petržalka pokosená?

Áno, väčšina trávnikov má byť pokosená
(44)

Nie, mne to neprekáža
(19)

Je mi to jedno, ja tu len bývam
(15)


spolu 78 hlasov
/