Pozývame na exteriérovu výstavu o Jánovi Batkovi

 Napriek tomu, že až v decembri uplynie okrúhlych 100 rokov od smrti mestského archivára Jána Nepomuka Batku, Bratislavské rožky pripravili už túto jeseň exteriérovu výstavu o tomto významnom Prešporákovi. Jej slávnostné otvorenie je naplánované na stredu, 6.9. o 17.hodine na Rudnayovom námestí.

 Osobnosť tohto „len archivára“ bola dlho pre verejnosť neznámou. Prvú výstavu na počesť tohto nedoceneného génia prinieslo Mestské múzeum Bratislava a v priestoroch hudobnín pred domom ďalšieho slávneho rodáka z Bratislavy- J.N.Humemela. Táto výstava je k dispozícii verejnosť aj v tomto čase.

Nadviazať na ňu chcú aj členovia OZ Bratislavské rožky, ktorí pomáhajú už niekoľko rokov odkrývať nie len zabudnutú históriu Prešporka, ale aj osobností, domov a stratených dokumentov.

A práve informácie, ktoré každý kto báda potrebuje, boli to, čím sa Ján Batka zaoberal. Informácie zhromažďoval, rovnako ako cenné písomnosti, dokumenty a mnoho ďalších archiválií. Bratislavské rožky o jeho živote píšu: „Jeho otec, Ján Nepomuk Batka st. (1795-1874), bol vo svojej dobe známy hudobník z Čiech. Do Prešporka chodieval od 30. rokov predminulého storočia koncertovať, obľuboval najmä organ Veľkého evanjelického kostola na Panenskej ulici, veď v októbri 1839 hral počas jeho slávnostnej vysviacky. Onedlho sa zaľúbil do dcéry miestneho optika, o 17 rokov mladšej Johanny Graselli (1812-1882), a dva dni po Vianociach 1844 sa s ňou oženil. Bývali na dnešnej Baštovej ulici 2, v tesnom susedstve Michalskej veže. O rok sa im narodil Ján Nepomuk ml. Batka.

Od otca dostal prvé hudobné vzdelanie a keď sa už zdalo, že sa jeho hudobná dráha sprofesionalizuje, bol to paradoxne práve otec, na ktorého naliehanie (priam až zákaz) sa rozhodol pred štúdiom hudby uprednostniť prešporskú právnickú akadémiu. Láska k hudbe však pretrvala a poznačila jeho ťivot i priateľstvá. Ako mladý sa zamestnal na pozícii hudobný kritik v periodiku Pressburger Zeitung. Postupne nadviazal písomný kontakt s mnohými svetovými i lokálnymi hudobníkmi, pričom s viacerými z nich ho spájalo aj osobné priateľstvo (najmä s Franzom Lisztom a Hansom Richterom). To dokumentuje jeho obrovská pozostalosť, ktorú zanechal mestu a možno v nej nájsť korešpondenciu s umelcami od výmyslu sveta.

Ján Batka využil svoje známosti, keď sa pri príležitosti blížiaceho sa 50. výročia úmrtia hudobného skladateľa J. N. Hummela slobodomurárska lóža Mlčanlivosť rozhodla postaviť tomuto nášmu rodákovi pomník. Batka, člen lóže a veľký Hummelov obdivovateľ, si zaumienil, že to bude práve on, kto zaopatrí adekvátne financie. Na jeho pozvanie do Prešporka zavítali mnohí svetoznámi umelci, aby koncertovali či prednášali v prospech pomníka, medzi nimi Franz Liszt, Anton Rubinštejn či Camille Saint-Saëns. Dobrá vec sa podarila, a tak mohli 16. októbra 1887 pred Mestským divadlom (Historická budova SND) pomník odhaliť. Vytvoril ho ďalší prešporský rodák Viktor Tilgner. Busta sa po niekoľkých presunoch v súčasnosti nachádza na Hviezdoslavovom námestí pred budovou nemeckého veľvyslanectva.

A bol to opäť Batka, kto v roku 1911 zariadil odhalenie pamätníka svojmu veľkému priateľovi Franzovi Lisztovi na Rudnayovom námestí. Okrem toho až do smrti prispieval svojimi fundovanými postrehmi do novín Pressburger Zeitung. Takmer pri každej návšteve významnejšieho hudobníka v Prešporku sa na prvej alebo druhej strane tohto denníka objavil rozsiahly fejtón, informujúci o živote a tvorbe daného umelca. Išlo o veľmi detailné a hlavne presné informácie, Dom Batkovcov na Laurinskej ulici, kam sa z Baštovej ulice presťahovali koncom 70. rokov (zbúraný, dnes Laurinská 2), bol známy ako kultúrne centrum, do ktorého mal každý dvere otvorené. Batkova činorodosť ochabla po smrti jeho manželky Márie Walentovej (1846-1915), s ktorou mal veľmi pekný vzťah a prežil s ňou 44 šťastných (hoci bezdetných) rokov. Starý pán sa začal trápiť, ochorel na vodnatieľku a aj keď sa jeho domáci lekár a priateľ István Vámossy snažil ako mohol, už sa mu podarilo len oddialiť nevyhnutné: Ján Nepomuk Batka naposledy vydýchol 2. decembra 1917." Napísal Ján Vyhnanek z Bratislavských rožkov a my sme si dovolili jeho text zacitovať v plnom znení.

Podobné články

Komentáre