Tak napríklad skládka zeminy pri Chorvátskom ramene vôbec nemusela byť. To by ale niekto vopred musel počítať s tým, že zeminu bude treba niekde uskladniť a zabezpečiť. Nestalo sa. Teda vlastne stalo, pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie, takzvanej EIA. Jedno zo záväzných odporúčaní a podmienok bolo - citujem - "vypracovať „Program organizácie výstavby“, ktorý bude obsahovať zásady starostlivosti o životné prostredie počas výstavby (dôsledná údržba prístupových ciest, staveniska, stavebných dvorov a depónií, stavebné objekty v blízkosti obytnej zóny ohradiť textíliou zachycujúcou prach)."

Len EIA mesto ani stavebník nerešpektovalo a urobilo si z nej trhací kalendár. A keďže tých porušení podmienok EIA bolo veľa, niektorí Petržalčania sa dožadujú na Krajskom súde zrušenia stavebného povolenia. Existuje tak riziko, že celá stavba bude nelegálna a súd nariadi zastavenie prác a kopec zeminy tu ostane.

Prečo sa však toľko zeminy vôbec vykopalo? Povedzme si otvorene, že len kvôli dnes už súkromnému pozemku na ktorom stál štadión Artmédie a rovnako pozemku na opačnej strane, sa odkopal pôvodný násyp. Mohol však ostať. Neveríte? Nikde a nikdy v projekte nie je zdôvodnenie prečo sa za obrovské peniaze musel odkopať násyp! Poslanci v rámci projektu nič také neschvaľovali, ani o tom mnohí nevedeli, keď sme si robili miniprieskum o dôvodoch odkopania pôvodného násypu. Šesť občianskych združení pripomienkovalo  proces prípravy a upozorňovalo na nezmyselnosť tohto predraženého kroku, ale nikto nás nepočúval. Laici nechápali o čom hovoríme a samospráva hrala mŕtveho chrobáka.

Aj stavebný úrad mohol namietať, ale neurobil nič.

Možno existujú dôvody, no pred poslancami i verejnosťou ostali skryté a to tiež nie je v poriadku. Preto jediným vysvetlením z informácií, ktoré máme je, že nový násyp (estakáda) je potrebný pre vybudovanie prístupových ciest k pozemkom po oboch stranách budúcej električky za Starým mostom. Oba sú súkromné a ich majitelia nepatria k najchudobnejším občanom Slovenska. Ale z „eurofondov krv netečie“, povedal si niekto a tak sa celé mesiace rozkopával násyp. Zemina sa mala celá (v pôvodnom pláne) použiť na vytvorenie nového násypu a uskladniť prechodne na pozemku po štadióne. Ale majiteľ si vypýtal veľký prenájom (pritom pre neho sa robí nový násyp). Tak si stavebná firma pýtala pozemky od mesta. Dostala priestor pri Chorvátskom ramene. Občania dostali jednu ranu istoty, denné dávky prachu všade naokolo. Plus po odvoze bude pozemok zdevastovaný. Až potom sa prišlo na to, že celá zemina sa nedá požiť na nový násyp. Časť sa bude musieť zlikvidovať. Opäť nepredvídaná vec. Neplánovaná, zvyšujúca náklady i následky. Časť zeminy asi plánujú použiť na vyrovnanie budúcej trate od Technopolu smerom k Janíkovmu dvoru.

Táto etapa však nemá žiadne úradné povolenie. Všetko je tak len v štádiu úvah. Pritom projekt výstavby mal obsahovať tieto postupy. Neskoro sa zobudil stavebý úrad Petržalka a starosta ex post kontroluje čo mesiace leží vedľa hlavnej cesty a Chorvátskeho ramena. Asi nemal doteraz čas, resp. si to pri prvom kontrolnom dni s Róbertom Ficom pred prezidentskými voľbami nevšimol. No ak by všetci zainteresovaní riešili veci spoločne,  bola by sa zemina vyvážala rovno na budúci priebeh trate, ušetril by sa čas, peniaze i dýchacie cesty občanov a nevznikli by uprostred Petržalky neželané hory zeminy.

Iveta Plšeková

Petržalský okrášľovací spolok