Pred 100 rokmi nebola ešte Petržalka súčasťou Československa

Viete si predstaviť hranice novovzniknutého Československa v októbri 1918? Viete, že Petržalka nebola súčasťou republiky? Hranica štátu prechádzala stredom rieky Dunaj. Z vojenského i politického hľadiska zlá situácia.

Československo sa rodilo na troskách monarchie.  Búrili sa Sudety, hrozila vojna  s Poľskom, Maďari sa nechceli vzdať  Slovenska, Ukrajinci si robili nárok nielen na Podkarpatskú Rus, ale takmer na celé  východné Slovensko. Československé vojsko začalo obsadzovať Slovensko  v januári, najskôr okolie Žiliny. Do  južných hraničných miest prichádzali úradníci  nového  štátu  až v marci. 21. marca 1919 prevzali v Maďarsku moc boľšelici. Na  obsadzovaných územiach ľudia často ani netušili, že vzniklo nejaké Československo. 4. februára 1919 prišla do Bratislavy slovenská vláda.   

„Bratislava nás privítala  nepriateľsky  a chladne,“ spomínal  Vavro Šrobár, minister s plnou mocou pre  správu Slovenska.

Diplomacia novovzniknutého Československa na medzinárodnej politickej scéne robila dobrú prácu. V štáte sa  musela rýchle  formovať  armáda, aj z nadšených  dobrovoľníkov. Súčasne začal pracovať v Čechách zbrojársky priemysel, ktorý zásoboval armádu zbraňami a strelivom. Významným zvratom bolo prevzatie velenia armády od 2. júna francúzskymi  dôstojníkmi, ktorí  boli omnoho razantnejší ako talianski.  V júni sa v ťažkých bojoch podarilo zastaviť maďarských boľševikov a len prímerie dohodnuté 24. júna a  mocnosti  dohody zabránili československej brannej moci, aby nezaútočila na Budapešť a nevytvorila územný koridor medzi Československom a Juhosláviou.

1.júla bolo podpísané prímerie. Maďarskí boľševici sa  stiahli za demarkačnú čiaru a do konca júla 1919 sa podarilo  situáciu stabilizovať. Čo však s Petržalkou?

Bratislava ako hlavné mesto Slovenska potrebovala dunajské predmostie. Potvrdilo sa  to aj počas boľševického  vpádu, keď celkom reálne hrozilo, že slovenská vláda  skončí “na  kandelábroch“.

Petržalka bola strategicky významným priestorom. Mala vojenský i dopravný význam. Na diplomatickej úrovni  bolo už dohodnuté, že Petržalka pripadne  Československu. Náčelník hlavného  štábu československej armády francúzsky  generál Maurice César Joseph Pellé zastával názor, že Maďarov treba postaviť pred  hotovú  vec a presvedčil o tom aj vládu. Vypracovaním plánu na obsadenie Petržalky poveril veliteľa západnej  skupiny generála Eugéne Désité Anthoine Mittelhausera. Prípravy  boli  robené v utajení, lebo Most Franza Jozefa (dnes Starý most) bol podmínovaný.

Hrozilo, že ho Maďari vyhodia do  vzduchu. V  strede mosta bol vybudovaný vysoký násyp z trámov a utlačenej hliny. Pri násype bola stráž a na brehu ešte hliadka. V Petržalke bola maďarská vojenská posádka.

„Generál  Mittel, ako mu hovorili počas  vojny  vo Francii a tiež potom u nás  na Slovensku, sa  ma  celý jún vypytoval, čo by som chcel k narodeninám. Len tak žartom som hovoril, že  by  som najradšej  chcel predmostie Bratislavy, aby  naše  delá mohli ovládať  rozhranie  Maďarska, Rakúska a Československa a  aby  celý most  bol náš. Mal  som na mysli hlavne  ovládanie  Dunaja. Generál Mittel mi neodpovedal, ale deň pred  mojimi narodeninami – 8. augusta mi preložil hotový plán na obsadenie Petržalky, vyrátaný na minútu a muža. Dobrého Mittla najviac mrzelo, že sa s  darčekom musel oneskoriť, lebo bola mesačná noc. Museli sme  čakať, „ spomínal  Vavro  Šrobár. Medzi ním a Mittelhauserom sa vytvorilo pevné priateľstvo.

1.časť spomienok na rok 1919.

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre