Pred 100 rokmi vypukla Veľká vojna

Dnes si pripomíname 100 rokov od vypuknutia 1.svetovej vojny. Do druhej svetovej vojny nazývanej aj Veľkou vojnou. Nešlo o obyčajný vojnový konflikt. Išlo o globálnu skazu dovtedy existujúceho sveta. Prinášame vám pohľad na tento deň očami novinárov, ktorí napísali 26.7.1914 nasledovné:

Srbský ministerský predseda Pašič prišiel v sobotu popoludní niekoľkými minutami pred šiestou hodinou na rakúsko-uhorské vyslanstvo a oddal Oiesslovi odpoveď srbskej vlády na notu Rakúsko-Uhorska. Vyslanec barón Giessl prečítajúc si odpoveď, vyhlásil Pašičovi, že odpoveď nie je uspokojivá, následkom čoho nútený je oznámiť pretrhnutie diplomatických stykov. Večer o 6. hod. 30 min. i s celým osobníctvom vyslanstva opustil Belehrad. Odcestoval do Zemúna. Srbská vláda už popol, o 3. hodine nariadila vše­ obecnú mobilizáciu. Srbský dvor, vláda i vojsko opustia Belehrad. Vláda preložila svoje sídlo do Kragujevca. Týmto nastal válečný stav.

Budapešť, 26 júla.

Vojna so Srbskom vypukla. Včera o 6. hodine večer opustil náš vyslanec barón Qiessl Belehrad a tým je vlastne už vyrieknuté, že rakúsko-uhorská armáda vmaširuje na srbské územie, možno, že kým tieto riadky prijdú do rúk našich čitateľov, už naši vojaci obsadili hlavné mesto 'kráľovstva srbského. Akým spôsobom budú bojovať Srbi, predbežne nevedno, lebo srbská armáda a všetky úrady, 1 kráľovská rodina opustila Belehrad a utiahla sa do Kra- gujevacu. Srbská armáda bola mobilizovaná už včera a našu počali mobilizovat dnešným dnom. Toto sú v krátkosti vyrieknuté hlavné udalosti včerajšieho a dnešného dňa. Nešťastní Srbi zapríčinili svojou príliš impulzívnou politikou, svojimi teroristickými vykonám!, neda| Bože, svetovú válku. Vojna so Srbskom samým by nebola taká nehoda, veď naša pomoc voči Srbom je očividomá. Lenže za nimi tušim aj isté veľmoci stoja a nebezpečie pre nás, ba pre celú Európu je ohromné. Pre mierumilovných, loajálnych občanov rakúsko-uhorských je srbská neústupčivosť a vyzývavosť pravou katastrofou. Čo chvíľa potečie krv potokami, kanóny zahučia a pušky zarachotia. Tretia vojna balkánska bude zaiste krvavejšia, než boly prvé dve. Na tisíce mrtvých i zmrzačených padne v boji a miliony, ba miliardy peňazi zaplatíme v tejto nadľudskej borbe o nadvládu a princíp národnostný. V týchto ťažkých chvíli, keď osud krvavými literami bude zapisovať denné udalosti do knihy histórie, prichodí nám Slovákom a Čechom, slávnostne vyriecť, že naše povinnosti volí štátu a panovníckemu rodu plno a do posledných konzekvencii vykonáme. Počas prvej i druhej balkánskej vojny i pri mnohých iných príležitostiach sme naše sympatie slovanským pokrevným vyslovili, a neosích sme sa ani v terajšej kritickej dobe povedať, že sice s krvácajúcim srdcom ideme do vojny, ale odhodlaní, lebo Slovák nebol nikdy zradcom a sväté povinnosti voči krajine plnil vždy vďačne. Pritom prosíme a upozorňujeme verejnosť slovenskú i jednotlivcov, aby v nastávajúce ťažké časy chovali sa dôstojne a nie vyzývavé, v každom ohľade korektne. Treba vedel, že v našej krajine je dosť politikov, úradníkov a štréberov, ktorí budú chcet v mútnom loviť, aby národ náš, alebo aspoň vynikajúcich jednotlivcov zamočili a vo Viedni, resp. v Budapešti, očiernili a za zradcov vyhlásili. Naše politické stanovisko je sice známe i v najvyšších kruhoch, ale v takýchto časoch, keď je gróf Štefan Tisza všemohúcim pánom i vo Viedni, treba nám byt na všetko prichystanými. Prajeme si, aby nastávajúca vojna čim skôr prestala a aby sa šťastlivé pre nás skončila. Rozhodujúce chvíle v Belehrade. Belehrad a srbská verejnosť dozvedela sa o obsahu rakú8ko-uhorskej nóty len v piatok popoludní. V piatok ráno srbské Časopisy priniesly len zprávu, že Qiessl oddal nótu finančnému ministrovi Pačuovi. Zprávu túto prijal Belehrad pokojne. Mnohí rakúsko- uhorskí príslušníci však popoludní doniesli zo Zemúna uhorské maďarské a nemecké noviny a teprv z týchto dozvěděly sa srbské redakcie obsah nóty. Prvá bola „Prav­ da", čo uverejnila doslovný srbský preklad nóty. Prísny, bezohľadný fón nóty pobúril srbské obecenstvo a v celom meste nastalo veľké vzrušenie. Jako smýšľa|ú Srbi, najlepšie označujú slová Štefanoviča Vllovského, náčelníka srbskej tlačovej kancelárie, ktorý sa bol vyslovil pred maďarskými novinármi:  Splnenie požiadavok rakúsko-uhorskej monarchie znamenalo by samovraždu. Srbsko si môže voliť aj iný spôsob smrti. Medzitým, čo v Belehrade všetko vrelo, vláda sa ustavične radila pod predsedníctvom následníka trónu kraleviča Alexandra, ktorý teraz dočasne vládne miesto svojho chorého a v meškajúceho otca kráľa Petra. Tvárnost Belehradu sa nezmenila. Všeobecné rozčúlenie prezrádzaly len po uliciach debatujúce skupiny ľudí.

Na poludnie rozchýrilo sa po meste, že vláda uzavrela popustit a vyhovět rakúsko-uhorskej nóte. Potom však — jako poniektoré časopisy oznamujú — došiel srbskej vláde dlhý šifrovaný telegram od ruskej vlády z Petrohradu. Telegram vraj úplne zmenil situáciu. Srbská vláda dala na nótu takú od­ poveď, s ktorou náš vyslanec nemohol byl spokojný. Doručenie srbskej odpovede. Bolo to včera, v sobotu, popol, o 5. hod. 45. minutách. Pred palotou rakúsko-uhorského vyslanstva zastal koč, z ktorého vystúpil ministerský predseda Pašič v modrom odeve a s velkou bielou obálkou pod pazuchou. Ministerského predsedu Pašiča  prijal tajomník, ktorý voviedol ho do salóna. O chvilku prišiel do izby náš vyslanec barón Vladimir Giessl, pozdravil sa s Pašičom a sdělil mu, že mu stoji k dispozícii. Pašič oddal Qlessiovi odpoveď srbskej vlády. Odpoveď je francúzska a písaná na viacerých hárkoch. Asi 13—14 minút trvalo, kým ju Giessl prečítal. Potom oznámil Pašičovi, že odpoveď je nedostatočná a že opusti Belehrad. Paštč a Giessl sa krátko, vymerano pozdravili, na čo Pašič opustil vyslanectvo. Giessl, ktorý bol už oblečený na ceste hneď sa sobral i s celým osobníctvom vyslanectva a večer o pol 7. hod. odcestoval z Belehradu do Zemana, Na nádražie prišli sa s nim rozlúčiť všetcia diplomati výjmuc francúzskeho vyslanca a ruského diplomatického jednatel'a. Rodina Gíesslova a jeho slúžobníctvo odcestovalo už v piatok ráno z Belehradu. Panika v Belehrade. Jaknáhle sa rozchýrilo, že Giessl odcestoval a že tým sú pretrhnuté diplomatické styky so Srbskom, nastala všeobecná panika. Rakúsko-uhorskí príslušníci, už vopred upozornení na možnosť vojny, húfie a chvatom opúšťali Belehrad. Všetko sa sťahuje do Zemúna. Peniaze, zlato, striebro srbskej Národnej banky z Belehradu odviezli do Kragujevaca, taktiež i archívy ministerstiev. Na nemecké vyslanstvo vytiahly rakúsku a uhorskú zástavu, čo znamená, že ochranu rakúsko-uhorských štátnych občanov v Srbsku prevzalo Nemecko. Z Belehradu odviezly a, archív ruského vyslanstva. Večer boly v Belehrade velké demonštrácie proti našej monarchii. Prvé výstrely bolo počuť v Zemúnl okolo polnoci. Avšak to boly len srbské signále, že armádu mobilizujú. Strieľali na slepo z kanóna v Semendrii. O mobilizácii dávajú vedieť srbskému obyvateľstvu a] vatrami, zapálenými na vrchoch. Naše vojsko obsadilo zemúnsky most. Jakonáhle došla zpráva, že Giessl opustil Belehrad, naše vojsko obsadilo veľký železničný most ponad Sávou medzi Zemúnom a Belehradom. Pozdĺž Sávy na uhorskom brehu stoja silné vojenské oddiely. Po pretrhnutí stykov so Srbskom. Veľké rozčúlenie. Poludnie sobotňajšieho dňa prešlo vo vše­ obecnom, veľkom rozčúlení. Kolovaly chýry že vraj Srbsko už medzi 2-3. hodinou oddá nášmu belehradskému poslancovi barónovi Vladimírovi Giesslovi uspokojujúcu odpoveď iní zase vedeli o tom, že sa to stane  pred 6. hodinou a chýry tieto kolovaly menovite na burze, kde následkom toho kurzy cenných papierov značne počaly stúpať, na obilnej burze ale ceny obilia značne padať a toto padanie cien nezadržala ani nepriaznivá úradná, po obede vydaná zpráva ministerstva hospodárstva o stave úrod, ostala ona teraz nepovšimnutá. Všetko takrečeno s hodinkami v rukách očakávalo tú osudnú šiestu hodinu a ľud vzdor v ten čas  dážda po uliciach striehol, kedy sa už zjavia tie extra vydania, na ktoré jak v redakciách tak aj v tlačiarňach stálo  pohotové. Prvé chýry. Tie prvé extra vydania zjavily sa po uliciach okolo ôsme] večer a zvěstovaly len toľko, že minister predseda Pašič oddal nótu Srbska nášmu vyslancovi Giesslovi 10 minútami pred šiestou a poneváč nóta táto ne­ vyhovela vo všetkom známym požiadavkám monarchie, Giessl o 6. hodine 35 minútach odcestoval 1 s celým osobim nášho vyslanectva z Belehradu do Zemúna, z kadiaľ potom odtelegfíroval nášmu zahraničnému úradu svoju zprávu. Z týchto kratučkých zpráv sa tedy už vedelo, že diplomacia zaníká a že teraz už počnú hovořit kanóny a v dušiach nastala náramne stiesnená nálada. Vieme celkom určite, že v úkrytoch súkromných bytov tiekla nie jedna horká slza a v nie jednom dome počalo sa uvažovať o tej trápne] situácií, aká nastane, keď otec bude muset opustiť rodinu bohvie dokedy a — možno, že navždy. Túto trápnu náladu dozaista vydklo aj veliteľstvo IV. (budapeštianskeho) sboru a, aby ju ako-tak paralyzovalo, vydalo nariadenie, aby sa dnes o 9. hodine sriadil „Zapfen- streids* s muzikou. Požiadalo tedy hlavno- mestskú políciu, aby poslala do všetkých kasární, kde stanu|e vojenská hudba, dakoľko policajtov na špalír pre „bandu*. Ale následkom akéhosi nedorozumenia vojenské bandy opustily už o 8. hodine kasárne a chodiac okolitými uliciami, vyhrávaly všelijaké marše (medzi inými i Rákóclho marš, ktorý bol vo vojsku za dlhé časy zakázaný). Okolo bandy šlo vojsko s Iampionami, bol to tedy pre bezstarostný svet pôžitok nevšedný a každú takúto bandu sprevádzal ohromný zástup s veľkým hurhajom, v ktorom převažovaly detské hlasy a čo boli odrastlí, ti platia dozaista vojenskú daň, — to oduševnenie tedy nešlo na ich kožu. Táto umele nastrajená nálada trvala po­ tom celú noc a v kaviarňach a iných zábavných miestnostiach bolo neobyčajne hlučno. Cigáni hrali Ssórat, Hymnu a — Kossuth nóta, bez ustsnia a v pozdných nočných hodinách dirigoval toto oduševnenie — alkohol. V nedeľu ráne. Je pochmúrny deň a včerajšia „nálada" už vyparduchovala, bo denné ranné listy doniesly  obšírne zprávy, z ktorých vysvitá, že odcestovanie baróna Giessls ťahalo už za sebou také poriadky, ktoré pre ríšu našu budú mať následky nedohľadné. Tieto denníky nedoniesly ešte zprávu o čiastočne/ mobilizácii aj zemebrany , doniesol ju iba úradný Budapešti KôzíOny a podávame nariadenie toto na inom mieste v doslovnom preklade i s tým nariadením, kto­ rým vstupuje do života dnes zákon o vo­ jenských službách a dodávkach. A toto je už výnimečný  válečný stav. Tomuto stavu zodpovedave zjavily sa po uliciach najsamprv plakáty, v ktorých hlavnomestská rada oznamuje, že minister obchodu na dnešnú nedeľa a raňajšie hodiny pondelku vyzdvihol nedeľný odpočinok. Lud v týchto kritických chvíľach tedy dostane noviny do rúk a tým sa prekazí aspoň to. aby nemohly kolovať všeliaké „divoké* chýry nemajúce žiadneho základu. Okolo ôsmej potom zjavily sa už aj plakát v červené o čiastočnej mobilizácii a zelené o čiastočnom mobilizováni zemebrany spoločnej armády, ako aj plakáty o asentirke koni a o obsahu týchto plakátov referujeme na inom mieste.

Vo Viedni. Akonáhle sa rozniesol chýr o pretrhnutí diplomatických stykov so Srbskom, i tam boly veľké demonštrácie majúce najprv náter „Kaisertreu". Obecenstvo hlučne demonštrovalo pri pomníku DeutschmeÍ8terovskom, tiahlo potom ku palácu nemeckého veľvyslanectva, tu sa ale už primiešala aj farba „altdeutsch" a obe­ censtvo spievalo „Wacht am Rhein" a vyvolávalo na slávu nemeckému cisárovi „náš­ mu vernému spojencovi* a pritom hromžilo na kráľovražedlné Srbsko a — Rusko. Na vidieku. V pozdných večerných hodinách po väčších vidieckych centrách vedeli už tiež o nastávajúcich udalostiach a vláde zariadily sa úradné demonštrácie za vojnu. Lud, na ktorý celá ťarcha vojny padne, so stieneným pocitom pozeral sa na toto počínanie, ktoré oslavovalo vojnu, on ale akiste bude rausef zanechst všetko a 1st bojovať za vec jemu celkom cudziu, kdežto páni ostanú po svojich úradoch, ako nepostrádateľní, pokojne sedeť. Prvý válečný zajatec. Podivnou sudbou osudu Je ním práve vojvoda Pútnik, náčelník srbského generál­ neho štábu. Stalo sa to tak, že vojvoda bol sa liečiť v štýrskom kúpeli Gieichenbergu, kam mu srbská vláda sdělila to naše ultimátum. On zaraz, v sobotu na obed i s dcérou sadnul v Štýrskora Hradci na rychlo­ vlak aby sa vrátil do Belehradu. Náhodou sedela v tom istom kupé I. triedy akási dáma, ktorá Pútnika z Gieichenbergu poznala a ked vo Fehringu (pohraničnej stráži) vysadla, upozornila na toho cestujúceho aj uhorského konduktora, ktorý na menovanej Stanici od konduktora rakúskeho prevzal službu. Uhorský konduktor ale nemal nič inšieho na starosti, ako tohoto cestujúceho žandárom oznámiť, a oni to telefonicky oznámili do Pešti, tak že sa o cesto­ vaní vojvodu Pútnika dozvedelo zaraz veliteľstvo IV. sboru. Požiadalo ono tunajšiu políciu, aby Pútnika zadržala. Preto v Budíne na stanici Kelenfôld v čakálni čakali už detektívi a policajti a keď ta vlak okolo 6. hod. večer dorazil, vyšiel na vlak policajný inšpektor Giršich í s detektívmi a šiel  zrovna ku tomu kupé, kde sa viezol Pútnik a Mori už strážili dvaja žandári. Ked Gersich vošiel po francúzsky oslovil Pútnika: — Prosím vašu excelenciu, isť s nami. Sme štátni detektívi. — Prečo? — odpovedal rozčúlene Pút­ nik, — neposlúchnem. — Tak budeme prinútení násilie použiť! V tom Pútnik vstal, detektívi priskočili ku nemu a pochytili ho a Gersich mu povedal: — Pane generál, vzhľadom na válečný stav, ste našim zajatcom. Pútnik i s dcérou potom vystúpil s vlaku a detektívi ich zaviezli na automobile najsamprv ku polícii, potom ale do budovy veliteľstva IV. sboru (v Budine, v zámku) kde vo/vodu Pútnika zadržali jako zajatca, jeho dcéru ale prepustili a ona odišla do hotelu „Vaddszkurf, kde sa môže celkom slobodne pohybovať.

Na stanici v Kelenfôlde odohrala sa po 6 hodine, keď nastal už válečný stav voči Srbsku a dľa medzinárodných poriadkov každý štát má právo na svojom území zlapať každého vojaka takého štátu, s ktorým stojí vo válečnom stave. Tu zaznačíme aj ten nezaručený chýr, že 8a vojvoda Pútnik, keď ho mali zlapať, chcel zastreliť a že mu detektívi len násilím vytrhly z ruky browning. Pútnika nechytili, len „zadržali". Tak oznamuje úradná zpráva. Túto distinkcíu robia úradné kruhy preto, lebo ked vojvodu Pútnika na stanici v Kelenfôlde chytili, ešte nebol válečný stav (bolo 6 bod. 3

Vojvodu i 8 jeho dcérou odviezli najprv na hlavný kapitani, potom na miestne komando. Pútnika tam zadržali pod dozorom. Počul že ho pustia na slobodu, jestli dá čestné slovo, že sa vojny nezúčastni.  Mohla by slobodne odcestoval, ale nechce sa z Pešti pohnúť, kým sa nerieši, čo bude s jej otcom. Jeho veličenstvo kráľ podpísal vypovedanie vojny.

Ischl, 26. júla. Zahraničný minister gr. Berchtold a minister vojny Krobatin boli včera večer o pol ôsmej na výsluchu u kráľa a predostreli mu osnovu vypovedania vojny a proklamácie „Mojim národom!"

Kráľ pozorne prečítal obe písma, ktoré potom s pokojnou rozhodnosťou podpísal. Oba ministri žatým hneď odcestovali do Viedne. Čiastočná mobilizácia u nás. Krát. úhor. minister domobrany. Jeho apoštolské Veličenstvo najvyšším rozhodnutím so dna 25. júla t. r. na základe 4. §•« zák. XX. z r. 1886, ráčilo najúctivejšie nariadiť povolanie  uhorskej zemobrany  v miere, akú obrana vlasti (bonvédelem) vyžaduje. Povolanie patričných stane sa „Oznámením" alebo povolajúcou karotkou, Kde sa budú mať tie „Oznámenia" vyvesiť, poťažne kde sa stane povolanie povolavajúcími karotkami, chladom toho administratívne vrchnosti dostanú osobitne úpravu. Samuel Hazai , r., m. k. minister domobrany. '

Kráľ. úhor. minister domobrany dávam na verejnú známosť, že na celom území koruny svätoštefanskej počína sa za- viazanosť ku vojenským dodávkam a službám  s dňom 26. júla t. r. Budapešť, 24. júla 1914. Samuel Hazaivi. r , kr. ah. minister domobrany. Výzvy do zbrane V nedeľu ráno vylepili po hlavnom meste dvo|aké plakáty: zelené označené literou „B" a červené označené literou „D". Prvými povolávajú sa do zbrane všetci rezeristil a náhradní rezervisti týchto plukov vojska : spoločné pešie pluky č. 6., 23., 32., 38., 44., 68., 69 a 86. Tu poznamenávame, že 6. pluk leži z čiastky v Budapešti, z čiastky v Belici, do­ plňuje sa z doplň, okresu novosadského; 23. pluk leží v Badapsšti a v Zombore a doplňuje sa z okresu zomborského; 32. pluk leži v Budapešti a v Terste, doplňuje sa z BudapeStl) 38. pluk leži v Budapešti a v Belici, doplňuje sa z okresu kečkemétskeho; 44. pluk leží v Budapešti a Kapošvári, doplňuje sa z okresu kapošvárskeho; 68. pluk lefl v Zemúni a v Solnoka, do­ plňuje sa zo Solnoku; 69. leží v Pätikostolocb, v Castelunovo a v Stolnom Belehrade, doplňuje sa zo Stol­ ného Belebradu; 86. pluk leží v Subotici vo Višegrade a v Budapešti, doplňuje sa z okresu subotického. Mimo týchto plukov mobilizován! sú rezervisti a ersatzreservisti 24. poľného jágerského batailona, ďalej 7., 8., 10. a 13. spoločného husárskeho regimentu, 10., 11. a 12. perného baubicového pluku a 4. vrchového delostreleckého pluku. Taktiež musia narukovat rezervisti a náhradní rezervlsti 4. jazdeckej (reitende) delostreleckej divide, 4. ťažkej haubicovej divízie, 7. pevnostného delost. batailona, 4. sapérskeho bat., 4. pionirskeho bat., 4. voza- tajske] divízie, 16. a 17. zdravotníckeho od­ delenia a pridelení ku budapeštianskemu delostreleckému skladu a ku budapeštianske! proviantúre. Podobne mobilizované sú aj domobranské (honvédske) pešie pluky č. 6., 17., 19., 29. a 30., ďalej honvédske husárske pluky č. 1., 4. a 8. a konečne 1. honv. poľný delový pluk. Narukovať treba za 24. hodín. Toho toku asentovant, ale do štandu ešte nepridelení rekruti a náhradní rezervisti narukovat nemusia. Zemebrana je čiastočne tiež mobilizovaná a sice narukovat ma|ú za 48 hodín všetcia ti zemebranci, ktorí sa zdržujú, na územi stolice báč-bodrogskej, baraňanskef, fejérskej (belehradskej), jász- nagykún-solnockej,  šomodskej a tolňanskej, jako i pravomocenských miest v týchto stoliciach a konečne zdržujúci ta na územi mesta Rjeky. Snem odročia. Uhorský snem v utorok pred poludním bude mat zasadnutie, ale len formálne, lebo ho na návrh gr. Tiszu vzhladom na vojnu odročia na neurčitý čas. Bulharsko zostane neutrálnym. Sofia, 26. júla. Pašič telegraficky sa spýtal ministra predsedu Radoslavova, jaké stanovisko zaujme Bulharsko. Radoslavov odpovedal, že Bulharsko zachová neutralita. Pašič sa poďakoval a ubezpečil Radoslavova, že Bulharsko za neutralitu dostane od Srbska vynáhradu. Čierna Hora tiež mobilizuje. Cetinje, 25. júla. O! dnes večer rozšírila sa zpráva, že Oiessl opustil Belehrad. Černohorská vláda nariadila všeobecná mobilizáciu. Nemecko sa chystá. Curich, 26. júla. Tu bývajúci rezervní nemeckí dôstojníci dostali pozvanie do zbrane. Musia sa hlásit hneď. Srbský vyslanec opustil Viedeň.

Z Viedne oznamujú, že srbský vyslanec Jovanovi tejto noci odcestoval z Viedne. Srbská armáda. Srbsko teraz si organizuje znova svoju armádu. V jaseň r. 1913- stav v pokoji obnášal: 2394 dôstojníkov, 2334 poddôstojníkov, 2480 desiatnikov, 31.121 obecných vojakov, 11.124 koni, 304 kanónov a 96 strojových pušiek. Počas mobilzácie celej armády r. 1912. pred balkánskou vojnou malo Srbsko všetkého vojska 324,639 mužov. Oproti tomu stav našej armády v pokoji r. 1913. obnášal: pri pechote 11.243 dôstojníkov, 185.714 poddôstojníkov a vojakov, 2534 koni; pri jazde 1987 oficierov, 45.164 poddôstojníkov a vojakov, 41.032 koni; pri poľnom delostrelectve 2297 dôstojní­ kov, 34.772 poddôstojníkov a vojakov, 17.773 koni, 1784 kanónov; pri pevnostnom delostrelectve 574 oficierov, 9360 poddôstojníkov vojakov a 50 koni; pri  891 oficierov, 12.100 pod­ dôstojníkov a vojakov; pri zdravotníckom oddelení 100 dôstojníkov, 2833 poddôstojníkov a vojakov; pri vozatajstve oddelení 474 dôstojníkov, 4440 poddôjstojnlkov a vojakov a 3067 koni; uhorská domobrana má 3109 dôstojníkov, 33138 poddôstojníkov a vojakov, 15404 koni, 10 perných delostreleckých plukov; rakúska domobrana má 4549 dôstojníkov, 44.030 poddôstojníkov a vojakov, 5942 koni a 96 kanónov, spolu v pokoji: 34.009 dôstojníkov, 390.249 poddôstojníkov a vojakov, 89.878 koni a 1912 kanónov. Včas vojny počet nášho vojska vzrástne takmer na poldruha milióna mužov. Kdo osnoval nota proti Srbsku? Demari v Srbsku a podanie noty uzavreli v nedelu vo Viedni na spoločnej minister­ skej rade, ktorej sa zúčastnili krém grófa Berchtolda, finančného ministra Bilínského a ministra vojny Krobatina aj rakúsky ministerpredseda gr. Síttrgh, gr. Tisza a náčelník štábu Conrad. Ministerská rada ne­ zasedala v zahraničnom ministerstve, lež na istom privátnom byte. Tu sostavlli notu, je] francúzsky text osnoval barón Musulln triedny. Drobné zprávy. V Rakúsku zavolali z dovolenej všetkých mie8todržiteIov, zemských náčelníkov a miestodršitelských úradníkov. V zahraničnom a vojenskom ministerstve je permanentná služba. Obe ministerstvá, všetky vojenské budovy a sklady, taktiež všetky mosty silno strážia. — V Pešti v ministerskom pred­ sedníctve, v ministerstve honvédstva a vnútra, taktiež vo vojenských úradoch, vo vo­ jenskom oddelení mestského magistrátu pracuje sa vo dne v noci. Policia je celá v pohotovosti. Nádražia sú silno strážené i dunajské mosty. Srbský konzulát, ktorý je v Honvédskej ulici pod č. 16, stráži policia. Ruská intervencia. Odmietavú odpoveď na požiadavky rakúske dala srbská vláda iba vtedy, keď dostalo udajne z Petrohradu určitú odpoveď, že Rusko neztrpí, aby Rakúsko-Uhorsko položilo ruku na Srbsko. Včera popoludní obdržal ministerpredseda Pašič z Petrohradu veľkú  depešu na 2000 slov, v ktorej bolo vyrieknuté, čo Rusko mieni robiť. Vtedy sa konečne rozhodla ministerská rada, ktorá niekoľko hodín zasedala pod predsedníctvom korunného princa, že čiastku podmienok, týkajúcich sa samej vraždy splní, ale srbskú armádu ponižujúce požiadavky zavrhla. Rusko už predvčerom intervenovalo vo Viedni v tom smere, že aby monarchia predĺžila dobu, do ktorej má odpovedať Srbsko. Vo Viedni odmietli slušne síce, ale rozhodne požiadavok ruský. Že Rusko chce a bude intervenovať ešte niekoľkokrát, je isté a pripadne i zbraňou zasiahne a to je najväčšie nebezpečie. V Peterhofe sa shromáždila ministerská rada a dlho sa radila pod predsedníctvom čárovým. Včera zasadla i veľká rada, v ktorej brali účasť všetci členovia cárskej rodiny a najvyšší úradníci. Podobne ako Rusko zaujalo sa Srbska aj Francúzsko a na poslednej svojej návšteve v Petrohrade vyjednával vraj prezident Poincaré s cárom o Srbsku.

Strana 4 SLOVENSKÝ DENNÍK Casio 143

Celý text sme prevzali z archívu Národnej knižnice

Podobné články

Komentáre