Obľúbená, mladá, krásna. Takto si pamätajú generácie cisárovnú Alžbetu Bavorskú. O jej živote bolo natočených nemálo filmov.
V 60-tych rokoch 19.storočia Alžbetu považovali za najkrajšiu panovníčku na svete. Preslávila sa ako skvelá jazdkyňa. Držala prísne diéty a neustále cvičila. Veľmi si zakladala na svojich vlasoch a ich úprave venovala aj niekoľko hodín denne. Starala sa jej o ne výsostne dvorná dáma Franziska "Fanny" Feifaliková, ktorá bola pre Alžbetu jednou z najdôležitejších osôb. Skladala verše v štýle H.Heineho vždy, keď sa jej mimoriadne silne zmocnil nejaký pocit.
Naučila sa novogréčtinu a venovala sa s veľkým zaujatím štúdiu antických dejín. Na ostrove Korfu, kam rada cestovala, si dala postaviť zámok nazvaný podľa jej obľúbeného antického mýtického hrdinu Achilleion.
Všeobecne bola známa jej náklonnosť k Maďarom. Na cisárskom dvore presadzovala maďarské záujmy, v úzkej spolupráci najmä s uhorským politikom Gyulom Andrássym. Zasadzovala sa za ústupky Maďarom v r. 1867. Neváhala sa stýkať ani s bývalými revolucionármi, vďaka čomu je dodnes v Maďarsku uctievaná ako „národná“ kráľovná.
Svoju prvú cestu po Uhorsku však musela kvôli smrti svojej prvorodenej dcéry Sophie dňa 25. mája 1857 náhle prerušiť. Sissi cíti výčitky, pretože svokra Žofia ju pred cestou varovala a odporúčala, aby Sophiu nechali doma.
Obrovským psychickým šokom bola pre ňu samovražda jej syna Rudolfa. Z tejto traumy sa až do konca života nespamätala. Odvtedy chodila zásadne v čiernom oblečení a vyhýbala sa Viedni. Často cestovala do Mníchova.
V júli 1898 podnikla cestu do Švajčiarska. 10.septembra 1898 v Ženeve pri prichádzaní k prístavisku ju s jej spoločníčkou Irmou Sztárayovou prepadol taliansky anarchista Luigi Lucheni. Bodol ju trojhranným pilníkom a Alžbeta tomuto zraneniu podľahla.
Atentátnika zadržali, svoj čin však nikdy neoľutoval. Odsúdili ho na doživotie, ale vo väzenskej cele spáchal samovraždu obesením v svojej cele.