Pred 125 rokmi bola zavedená nová mena v monarchii

2.augusta 1892 bol vydaný zákon, zavádzajúci korunovú menu v Habsburskej monarchii - zlaté a grajciare nahradili koruny a haliere. Nová mena sa s ťažkosťami presadzovala, trvalo osem rokov postupného sťahovania starých mincí a bankoviek. Korunová mena bola definitívne používaná od 1.1.1900 až do konca monarchie v roku 1918.

Koruna ( Krone;  korona)  bola menou v  Rakúsko-Uhorsku od roku 1892 do roku 1918. Rakúsko-Uhorsko bola dualistická monarchia Predlitavska (Rakúska) a Zalitavska (Uhorska). Každý štát mal pre spoločnú menu svoj vlastný oficiálny názov, v Rakúsku Krone, v Uhorsku korona. Jedna koruna sa skladala zo 100 menších jednotiek, ich oficiálny nemecký názov bol Heller (teda halier), maďarský fillér.

Korunové mince sa vydávali osobitne pre Uhorsko ("uhorská koruna") a pre Rakúsko ("rakúska koruna"). Papierové peniaze boli spoločné. Príznačný pre národnostné pomery v Rakúsko-Uhorsku bol výzor papierových peňazí. Na jednej strane bol text v nemčine a zároveň v jazykoch ostatných národov Predlitavska, na druhej strane bankovky bol text iba v maďarčine (jazyky národov Zalitavska vrátane slovenčiny chýbali).

Do konca roku 1891 sa v Rakúsko-Uhorsku používal ako mena zlatý rakúskej meny (zlatník, zlatka, gulden). Koruna vychádzala zo zlatého v pomere 1 zlatý = 2 koruny. V obehu však zlatky a grajciare ostali ešte niekoľko rokov. 1. svetová vojna znamenala rozpad Rakúsko-Uhorska. Meny novovzniknutých nástupníckych štátov sa nazývali tiež koruna, koruna česko-slovenská, rakúska koruna, maďarská koruna a koruna Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (dnes už žiadna z týchto mien neexistuje). Niektoré územia Rakúsko-Uhorska pripadli susedným štátom (Rumunsku, Poľsku, Taliansku, Ukrajine) a začali sa používať národné meny týchto štátov.

Podobné články

Komentáre