Dnes je: štvrtok 13.12.2018 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Pranostika na dnes: Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc. Petržalka sa dnes prebudila do mrazivého rána.

Pred 150 rokmi vznikol Bratislavský okrášľovací spolok

Bratislava žila v 19.storočí čulým spoločenským životom. Mnoho osobností sa angažovalo vo verejnom i spoločenskom živote. Snažili sa v meste rozvíjať život, umenie i meniť mesto k lepšiemu. A tak nečudo, že 8.marca 1868 vznikol legendárny Bratislavský okrášľovací spolok.

Zakladateľom bol Henrich von Justi. Založeniu spolku predchádzalo stretnutie 40 osobností mesta vo februári roku 1867. Medzi zakladajúcimi členmi spolku boli mená ako Teodor Edl, gróf Ernest Esterházy, Ferdinand von Gervay, Michael Hengelmüller de Hengervár, Adam Kosziba, Karol Neiszidler de Ujlak,  Rudolf a Štefan Pálffyovi, Karol Ságody, Edmund von Szalay, Jozef von Záborszky sa ďalší.

Počas existencie Okrášľovacieho spolku pochádzali predsedovia a podpredsedovia spolku predovšetkým z aristokratických a šľachtických rodov.

Hlavná činnosť spolku  sa sústredila v samotnom Starom meste, kde spolok na mnohých miestach vybudoval  parky, vysádzal okrasné dreviny a kvety, osádzal lavičky a na domy významných obyvateľov a návštevníkov Bratislavy osádzal pamätné tabule. Ďalšie aktivity spolku sa realizovali v okolí Starého mesta hlavne v Auparku a Horskom parku. Ďalšie aktivity sa realizovali aj v Mestskom múzeu, ktoré založil práve Okrášľovací spolok.

V  Starom meste sa spolok podieľal na vzniku námestia (dnes P. O. Hviezdoslava) ktoré predtým bolo  promenádou a nieslo názov  Kossuth Lajos Platz a patrilo od svojho vzniku k najcharakteristickejším námestiam starej Bratislavy. Avšak námestie malo zanedbaný charakter až do polovice 90. rokov 19. storočia. V roku 1897 navrhol predseda Okrášľovacieho spolku gróf Štefan Pálffy celkovú premenu námestia na veľký park. Na tieto účely bol založený fond, do ktorého sa rozhodol venovať ročne 500 korún. Hlavné práce na premene námestia s rozpočtom 7000 korún sa začali v roku 1911. Spolok zabezpečil vydláždenie chodníkov, zavedenie plynového osvetlenia, rozmiestenie lavičiek a železných stoličiek. Pred budovou Mestského divadla bola postavená socha Alexandra Petőfiho. Neďaleko sochy dal postaviť spolok meteorologický pavilónik. V západnej časti námestia osadila továreň Stollwerck vtáčiu fontánku na napájanie vtáctva. V priebehu 50 rokov preinvestoval Okrášľovací spolok na tomto námestí 30.000 korún.

Komenského námestie: Park grófa Juraja Csákiho (graf Georg Csáky – Park) vybudoval Okrášľovací spolok v roku 1895. Nachádzal sa medzi budovou Mestského divadla (Opera) a budovou paláca Uhorskej obchodnej komory. Parčík slúžil ako letné posedenie pre reštauráciu, ktorá sídlila v paláci Motešických. Dnes je na tomto mieste parkovisko. Ja však pridávam, že ešte tento rok sa zmení na malý park.

 

Park pred kláštorom Notredamiek:  Na mieste nedostavanej lode plánovaného kostola kláštora rehole Notre-Dame, ktorý dala postaviť Mária Terézia, vybudoval Okrášľovací spolok park. V roku 1877 preinvestoval spolok v tomto parku 1400,- korún. Dal naviesť humusovú pôdu a predseda spolku gróf Rudolf Pálfy venoval 10 ihličnatých stromov. V roku 1896 bola do parku presunutá z priestoru pred divadlom socha Jána Nepomuka Hummela, ktorej autorom bol známy bratislavský sochár Viktor Tilgner.

Ďalším dielom spolku bol Park pri Kapucínskom kláštore. V roku 1882 sa rozhodol Okrášľovací spolok upraviť zanedbaný priestor aj pri Kapucínskom kláštore. Vysadil tu pagaštany a agáty.

 

Legendárna fotografia Hlavného námestia s výsadbou. Pamätáte? Hlavné námestie (Franz Josef I. Platz) bolo srdcom mesta už od stredoveku, ale zostalo ním dlho aj v 19. storočí. Nachádzala sa tu radnica a v domoch na námestí sa odohralo veľa dôležitých historických udalostí. Nachádzalo sa v zlom stave, preto sa v roku 1876 Okrášlovací spolok rozhodol upraviť ho do reprezentatívnej podoby. Na námestí vysadil záhony ruží a doplnili ich okrasnými agátmi.

 

Aj parčíky pri Františkánskom kláštore dostal premenu vďaka spolku.  Na západnej strane Františkánskeho kláštora sa nachádzala fontána, na ktorú umiestnil mramorovú tabulu priemyselník Móric Sprinzl. V blízkosti fontány vytvoril Okrášľovací spolok v roku 1892 parkovú výsadbu v hodnote 1706,- korún, ktorú realizoval hlavný mestský záhradník Pavol Zedník. V tomto parku osadili aj bronzovú bustu významného archeológa Flórisa Rómera. Na východnej strane kláštora bola pôvodne zeleninová záhrada, ktorú spolok premenil na pekný park. Na túto úpravu prispela aj Prvá bratislavská sporiteľňa.

Aktivity spolku v okolí mesta

Ďalšou zásluhou Okrášľovacieho spolku bol vznik Horského parku na západnom okraji mesta v roku 1868. V tom čase sa tu nachádzali pôvodné dubové a bukové porasty. Členovia Okrášľovacieho spolku sa rozhodli založiť na tomto území lesných porastov prezývaných „ Študentský les“ lesopark – dnešný Horský park. Henrich von Justi ako zakladateľ spolku a starosta mesta nechal vypracovať plán cestnej siete, ktorú tu dali vystavať. V parku bolo osadených 50 kusov lavíc, pri hlavnom vchode bol vybudovaný domček pre strážcu a v roku 1873 bolo tiež vybudované detské ihrisko. Na zavlažovanie slúžili dve studne. Areál parku skrášľovali aj malé stavby zo železa – gloriet, malý pavilón so zalomenými lavičkami alebo kovová rozhľadňa na Murmanskej výšine.

Aktivity Spolku sa tlačou prezentovali hlavne v Pressburger Zeitung, nakoľko viacerí majitelia tohto nakladateľstva, ako napr. Karol Angermayer boli zároveň aktívnymi členmi Spolku.

Spolok bol financovaný z darov svojich členov a priaznivcov. Okrem toho prispievali na činnosť Spolku aj korporácie, ako napríklad Prvá Bratislavská Sporiteľňa. Prispeli aj ďalšie finančné ústavy v Bratislave, Stavebná spoločnosť, továrne Dynamitka, Patrónka, Cvernovka, Plynáreň, Železničná spoločnosť, Nakladateľský spolok, Evanjelický konvent a ďalší.

foto: ilustračné

zdroj: Bratslavský okrášľovací spolok



Autor: Petrzalcan | 08.03.2018 | zobrazené: 406 x |


Podobné články

• Decembrová korunovácia v Prešporku bola výnimočná (09.12.2018)
• Smrť veľkej panovníčky (29.11.2018)
• Syn posledného cisára (20.11.2018)
• Leopold neoprávnene v tieni svojich predkov (15.11.2018)
• Pred 100 rokmi skončila dovtedy najväčšia vojna na svete (10.11.2018)

Komentáre