Nad Tatrou sa blýska je hymnická pieseň od Janka Matúšku z roku 1844. Text napísal po tom, ako na Nový rok 1843 suspendovali Ľudovíta Štúra z funkcie námestníka evanjelického lýcea v Bratislave.
V roku 1851 vyšla tlačou anonymne v Domovej pokladnici pod názvom Dobrovoľnícka. V tom čase ssa rozhodlo opustiť bratislavské lýceum a odísť študovať do Levoče 22 z približne 60 Štúrových poslucháčov. Stalo sa tak na protest proti vyšetrovaniu Ľudovíta Štúra a jeho študentov na prelome rokov 1843/44 v súvislosti s petičnou akciou slovenských evanjelikov z roku 1842 a potvrdení rozhodnutia, že Štúr pre svoje politické aktivity už nemá prednášať na lýceu.
Z rozličných príčin, pre zákazy a obavy rodičov, odišlo z Bratislavy nakoniec len 18 študentov. V Levoči sa ich na štúdium prihlásilo 13. Viliam Pauliny Tóth, ktorý neodišiel do Levoče, ale ostal v Bratislave, si na pamiatku zapísal Matúškovu rozlúčkovú pieseň.
Najstarší autentický zápis slovenskej hymny má Slovenská národná knižnica z pozostalosti Viliama Paulinyho Tótha. Pieseň sa stala najobľúbenejšou piesňou štúrovskej mládeže. Kolovala v odpisoch a jej záznamy sa nachádzali vo viacerých rukopisných spevníkoch.
Pieseň prijali za svoju aj slovenskí dobrovoľníci v "meruôsmom roku" . Po vzniku ČSR v roku 1918 bola stanovená spoločná československá hymna, ktorá mala slovenskú a českú časť.
Tu je text celej piesne:
Nad Tatrou sa blýska,
hromy divo bijú.
Zastavme ich bratia,
veď sa ony stratia,
Slováci ožijú.
To Slovensko naše
posiaľ tvrdo spalo.
Ale blesky hromu
vzbudzujú ho k tomu,
aby sa prebralo.
Ešte jedle rastú
na krivánskej strane.
Kto jak Slovák cíti,
nech sa šable chytí,
a medzi nás stane.
Už Slovensko vstáva,
putá si strháva.
Hej rodina milá
hodina odbila,
žije matka Sláva!