Pred 210 rokmi bol v Bratislave uzavretý mier

Bratislava v minulosti patrila k významným mestám Európy. Bola korunovačným mestom, hlavným mestom Uhorska, jej história sa vďaka archeologickým objavom posúva na obdobia pred Kristom, kedy bola kamenným mestom, kde panovník sídlil na hradnom kopci, no bola aj miestom významných stretnutí a udalostí. Medzi také sa radí aj podpis Bratislavského mieru, ktorého 210.výročie si dnes pripomíname.

Pamätná tabuľa Bratislavského mieru je osadená vo vstupnej hale Primaciálneho paláca. Do steny ju tam v roku 1905 pri príležitosti 100. výročia uzavretia zmluvy osadili Bratislavčania spolu s  mestom Bratislava. Tabuľa mala zvýrazniť význam Bratislavy v histórii nielen Uhorska ale aj celej  Európy. Tabule sú dve, jedna v slovenskom a druhá v nemeckom jazyku. Dôvod je prostý. V období roku 1905 žili v Bratislave veľa Nemcov a takmer všetci obyvatelia Bratislavy hovorili aspoň čiastočne týmto jazykom.

Čo však predchádzalo podpísaniu Bratislavského mieru a prečo práve naše mesto bolo vybraté za miesto podpisu dohody?

17.októbra 1805 vyhral Napoleon bitku pri Ulme. Otvorila sa mu tak cesta do Strednej Európy a najmä ku Viedni. Jeho vojská vošli do Viedne v noci z 13.na 14.novembra. Jeho víťazný postup mala zastaviť slávna bitka troch cisárov pri Slavkove ( Austerlitz). Ale opak bol pravdou.

Dňa 27. novembra 1805 vstúpila časť francúzskej „Veľkej armády“(Grande armée) po 13 hodinovom pochode do Bratislavy. Po prechodnom ubytovaní, doplnení zásob a oddychu odchádzajú napoleonské jednotky dňa 30. novembra 1805 z mesta, aby sa presunuli k hlavným zoskupeniam vojsk umiestneným v priestore Slavkova.

Napoleon zvíťazil 2.decembra 1805 a porazil tak spojené vojská cisára Františka (posledného nemeckého cisára a prvého rakúskeho cisára) a ruského cára Alexandra. Do svojej smrti považoval Napoleon toto víťazstvo za najcennejšie. 
Bola to už druhá prehra cisára Františka II., ktorý bol aj českým a uhorským kráľom. Hoci
Uhorsko sa snažilo byť vo vojnách s Napoleonom nezávislým, porážka pri Slavkove
katastrofálne zasiahla aj toto kráľovstvo a obzvlášť jeho bývalé sídelné a korunovačné mesto
Prešporok. Napoleon mohol teraz Európe neobmedzene diktovať svoju vôľu
a túto možnosť aj náležite využil. Do mierovej dohody dal prostredníctvom svojich zástupcov
a vyjednávačov zapracovať pre cisára Františka ponižujúce podmienky.

12. decembra1805 napoleonský maršal Davoust vtiahol s 15 000 mužmi do Bratislavy. V dobe mesačného prímeria Bratislavu vybrali za miesto mierových rokovaní.

Na základe podmienok zmluvy sa mala politická mapa vtedajšej Európy úplne zmeniť. Vyjednávania trvali necelý mesiac. Výsledný text podpísali zástupcovia oboch cisárov, knieža Charles Maurice Talleyrand- Périgord za Napoleona; knieža Johannn von Liechtenstein a gróf Ignác Gyulai za Františka II., dňa 26. decembra 1805 v Prešporku, v zimnej rezidencii ostrihomského arcibiskupa. Dnes ho poznáme ako sídlo primátora Bratislavy- Primaciálny palác.

Podpisom dokumentu prišiel cisár František II. o vplyv na ďalší vývoj v nemeckých krajinách. Bavorsko a Wűrtembersko sa stali kráľovstvami, ktoré mali stáť v budúcnosti na strane cisára Napoleona. Rakúsko stratilo všetky svoje územia v Taliansku, Dalmáciu, Tirolsko, Vorarlberg. Republika Batavia (Nizozemsko) a Republika Helvetia (Švajčiarsko) boli uznané za nezávislé štáty.

Text pamätnej tabule : V tomto dome bol po slavkovskej bitke dňa 26. XII. 1805 uzavretý
bratislavský mier, ktorý odtrhnul krajine rakúskeho cisára Františka I. Benátky, Istriu,
Dalmáciu a Tirolsko, francúzskeho císara Napoleona I. Však pozdvihol na vrchol jeho moci.
Mierovú listinu podpísali so strany francúzskeho císara Talleyrand, so strany rakúskeho
císara Liechtenstein.
Na pamiatku tejto velkej udalosti svetových dejín vpravilo obecenstvo mesta Bratislavy
z príležitosti stého výročia do steny tohoto domu pamätnú tabulu tohoto nápisu.

Vďaka tomuto mieru existuje v Paríži pomerne významná Rue Presbourg (Bratislavská ulica). Tento mier nepriamo spôsobil zánik rímskonemeckej ríše, lebo ním funkcia rímskonemeckého cisára fakticky stratila význam.

Väčšina územných presunov podľa Bratislavského mieru bola zrušená v rámci viedenského kongresu 1815, no Salzbursko zostalo dodnes súčasťou Rakúska.

Podobné články

Komentáre