Dnes je: pondelok 23.09.2019 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Dnes je Medzinárodný deň proti sexuálnemu zneužívaniu a obchodu so ženami a deťmi

Pred 45 rokmi k nám vpadli vojská a ostali tu do roku 1991

Akcia mala krycí názov Dunaj. Komunisti a ich pohrobkovia jej hovoria vstup spojeneckých armád. My ju nazývame vojenským vpádom a obsadením.

 

Písal sa 20.august 1968. Bolo 23.00 hod. Prezidenta Svobodu takto neskoro navštívil sovietsky veľvyslanec Červonenko.

Oznámil prezidentovi, že vojská Varšavskej zmluvy prekročili československé hranice.

Operácia začala 20 minút po 23.hodine a rátala s momentom prekvapenia.

O 2:00 hod  ráno pristálo na Ruzyňskom letisku v Prahe dopravné lietadlo Antonov An-12 s výsadkovou jednotkou, ktorá zaistila letisko, na ktorom začali pristávať ďalšie lietadlá s vojakmi a technikou.

 

Hovoríme o obsadení Československa „spriatelenými vojskami“ krajín Varšavskej zmluvy.

Do krajiny vstúpili pol milióna vojakov a 5 tisíc tankov.

 

Obyvatelia našej krajiny boli týmto aktom agresie šokovaní. Mnohí zastavovali postupujúce jednotky a snažili sa vojakom vysvetliť, že na inváziu nebol žiadny dôvod. Na niektorých miestach obyvatelia strhli označenia ulíc a smerové tabule aby okupačné sily dezorientovali.

 

Paradoxne, Československá armáda na rozkaz prezidenta Svobodu nekládla odpor.

Jednotky dostali zákaz vychádzania. Z vojenského hľadiska bola operácia uskutočnená perfektne, všetky významné miesta a priestory boli v priebehu dňa obsadené. Nepodarilo sa však uskutočniť predpokladaný prevrat a nastoliť robotnícko-roľnícku vládu, ktorú by zorganizovali odporcovia reforiem z konzervatívneho krídla KSČ.

 

Občania mali iný názor. Nebolo im jedno, že ich krajinu obsadili cudzinecké vojská. Nebolo im jedno, čo sa v ich krajine bude diať. Najostrejšie prejavy odporu boli spojené s pokusom sovietskych jednotiek obsadiť budovu pražského rozhlasu. Pri potýčkach v okolí rozhlasu zahynulo 30 ľudí a vyše 300 ich bolo ranených.

 

29 ľudí prišlo o život na Slovensku, jeden Slovák tiež zahynul pri stretoch okolo budovy rozhlasu v Prahe.

 

Aj vďaka vyhláseniam Dubčeka a Svobodu pre zachovanie pokoja nedošlo k významnejším zrážkam. Najmä vojaci prvej inváznej vlny, ktorá prekročila hranice v noci z 20. na 21. augusta boli zaskočení jednaním civilného obyvateľstva, mnohí postupne začínali chápať, že boli oklamaní a vstup na česko-slovenské územie bol nezákonný a nesprávny. Sovietske velenie, však väčšiu časť vojsk prvej vlny v nasledujúcich dňoch vystriedalo čerstvými jednotkami. Tie už nenarážali na prejavy odporu v takej miere ako ich predchodcovia, najmä kvôli postupnému otupeniu a v konečnom dôsledku aj upokojeniu verejnej mienky v krajine.

 

Došlo k zatknutiu a internácii vedúcich predstaviteľov štátu Dubčeka, Smrkovského, Černíka a ďalších. Invázia znamenala zotrvanie vojsk sovietskej armády ďalších 20 rokov v našej krajine.

 

Následkom invázie nemigrovalo z krajiny viac ako 450 0000 ľudí. Nastalo obdobie, ktoré nazývame normalizácia.

 



Notice: Undefined index: id in /nfsmnt/hosting1_1/b/3/b3b46c20-6a27-4615-8372-e7ac4390fcbf/petrzalcan.sk/web/files/aktuality.php on line 69

Autor: Petrzalcan | 20.08.2013 | zobrazené: 1130 x |


Podobné články

• Prešporský učenec (22.09.2019)
• Bitka pri Viedni a Krvavá ulička v Haiburgu (12.09.2019)
• Prešporok a víno (04.09.2019)
• Po Moháči sa stal Prešporok korunovačným mestom (29.08.2019)
• Čakalo sa na bezmesačnú noc (11.08.2019)

Komentáre

FOTOGALÉRIA

BS4 Lány
/