Pred 510 rokmi sa narodil zakladateľ Habsburskej monarchie

Dnes uplynie 510 rokov od narodenia Ferdinanda I. Habsburského. Narodil sa na zámku Alcalá de Henares pri Madride.

Bol rakúsky arcivojvoda, český, uhorský , rímsky kráľ  a rímskonemecký cisár (od r. 1556). Bol zakladateľom rakúskej línie Habsburgovcov.

Jeho mladosť bola spojená s bezstarostným životom na španielskom kráľovskom dvore matkiných rodičov Ferdinanda II. Aragónskeho a Izabely I. Kastílskej bohatnúcom vďaka novoobjaveným zámorským územiam.

Na jeho výchovu mali vplyv obaja starí otcovia, ktorí ho viedli k prísne katolíckemu životu. Spolu s myšlienkami jedného z najväčších renesančných učencov ErasmaRotterdamského vplývali na formovanie Ferdinandovej osobnosti.

V roku 1515 bolo rozhodnuté a na základe dynastických, tzv. Viedenských sobášnych zmlúv, sa jeho  manželkou stala Vladislavova dcéra Anna.

Roku 1519 zomrel Ferdinandov starý otec Maximilián I. Habsburský a Ferdinand spolu so starším bratom Karolom museli riešiť otázku nástupníctva v rakúskych krajinách.

Ferdinand obdŕžal po sérii jednaní a zmlúv vládu v rakúskych rodových krajinách (Korutánsko, Štajersko a Kransko), v r. 1521 severotalianske habsburské dŕžavy a v r. 1522 Tirolsko a rodové dŕžavy v Alsasku a Švábsku.

V Uhorsku bolo jeho postavenie zložitejšie. Necelé dva mesiace po pražskej voľbe bol časťou uhorskej šľachty zvolený kráľom (17.decembra 1526), no o trón a skutočnú vládu však musel počas dlhých rokov bojovať s protikráľom, sedmohradským vojvodom JánomZápoľským, ktorý dosiahol uhorský trón o mesiac skôr. Zápoľský bol podporovaný Osmanskou ríšou, ktorá od 2. polovice 15. Storočia prenikala do Európy. Turci dvakrát, roku 1529 a 1539 ohrozili Viedeň. Ferdinand si napokon – okrem titulu uhorského kráľa (korunovaný v novembri 1527) – udržal vládu v západnom Uhorsku, v Chorvátsku a na dnešnom Slovensku. Spojením rodových rakúskych dŕžav s českými krajinami a s Uhorskom do jednej personálnejúnie založil Ferdinand I. podunajskú monarchiu rakúskych Habsburgovcov, štátny útvar, ktorý pretrval ďalších takmer 400 rokov (až do r. 1918).

Začiatkom r. 1531 bol Ferdinand I. v Kolíne nad Rýnom zvolený rímskym kráľom a stal sa tak dezignovaným nástupcom svojho brata na cisárskom tróne. Cieľom jeho politiky bolo zavedenie dedičského princípu vlády a zachovania celistvosti krajiny spojenej osobou jedného panovníka.

Ferdinand I. sa počas svojej skoro štyridsaťročnej vlády v habsburskej monarchii usiloval o posilnenie centrálnej správy súštátia a zvýšenie panovníckej moci ako protiváhy a obmedzenia právomoci zemských úradov v Čechách a v Uhorsku a na úkor stavovských obcí jednotlivých krajín. Absolutistické tendencie Ferdinanda I. viedli v Čechách k narastaniu stavovskej opozície, Ako prísny, ale tolerantný katolík, zasadzoval sa o rekatolizáciu ríše s podporou katolíckych rádov.

Rímskonemecký cisár, český a uhorský kráľ Ferdinand I. zomrel v 61 rokoch a je pochovaný po boku svojej manželky a syna Maximiliána II. v hlavnej lodi Svätovítskejkatedrály v Prahe.

V súkromí bol Ferdinand veľmi starostlivým otcom a milujúcim manželom. I keď jeho manželstvo s AnnouJagelovskou bolo výsledkom dynastických jednaní, vzťah s manželkou bol veľmi harmonický a príkladný. Veľmi ju miloval a po jej smrti sa už neoženil. Počas ich dvadsaťšesťročného manželstva  sa im narodilo celkom 15 detí:

Podobné články

Komentáre