Dnes je: pondelok 23.09.2019 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Dnes je Medzinárodný deň proti sexuálnemu zneužívaniu a obchodu so ženami a deťmi

Pred 70 rokmi začala Operácia Overlord

 

Jedna z najfascinujúcejších operácií 2.svetovej vojny. Operácia, ktorou bola Nemecká armáda zaskočená. Bola jednou z najväčších počas 2.svetovej vojny. Operácia Overlord.

 

Názov vylodenia v Normandii v noci z 5. na 6.júna 1944. Dnes si pripomíname 70 rokov od tejto udalosti. A Francúzsko čakajú veľké oslavy.

 

Tejto operácie sa zúčastnili jednotky 12 spojeneckých národov:  Austrálie, Belgicka, Kanady, Česko-Slovenska, Francúzska, Holandska, Grécka, Nového Zélandu, Nórska, Poľka, Británie a USA.

 

Operácia Overlord začala počas noci, keď v Normandii pristáli výsadkové oddiely. Zároveň spojenecké námorné a vzdušné sily bombardovali nemecké jednotky. Ráno, 6.júna bol podniknutý spojený útok. Tento deň je označovaný aj ako Deň D.

 

Otvoriť druhý front bola dlhodobá myšlienka, vlastne od vzniku protihitlerovskej koalície.

 

Jeho cieľom malo byť rozdelenie vojenských síl Nemecka na dva veľké fronty a urýchliť tak jeho porážku. Vlády USA a Británie sa na konferencii 12.6.1942  zaviazali otvoriť druhý front ešte toho roku. Uskutočňovanie potrebných operácií však za pôvodným plánom veľmi pokrivkávalo. K odďaľovaniu uskutočnenia vylodenia prispeli aj mnohé objektívne prekážky a ťažkosti. V dôsledku snáh o kvalitné maskovanie a krytie celej operácie bola všetka činnosť spojená so zhromažďovaním vojska a jeho prípravou na nadchádzajúce boje vedená vo veľkej tajnosti. Spojenci využívali všetky možné prostriedky na dezinformáciu nepriateľa. Najmä Hitler bol do poslednej chvíle presvedčený že Spojenci udrú v oblasti Pas-de-Calais, kde je kanál La Manche najužší.

 

Anglo-americké sily napríklad pre dezinformáciu presúvali z miesta na miesto veľké množstvá plavidiel, zhromažďovali v oblasti Kentu, hlavne blízko Doveru makety tankov a iných vozidiel, ktoré vydávali za Pattonovu tankovú armádu. Pre dezinformáciu bolo pre túto fiktívnu armádu prijaté označenie 1. americká armádna skupina, známa tiež pod označením FUSAG.

 

Spolu s ďalšími trikmi a kontrašpionážou tak ušetrili mnoho životov svojich vojakov. Veľkú vážnosť otvoreniu druhého frontu v Európe dával Stalin. Jeho otvorenie pred rokom 1944 by sovietskym vojskám v výrazne uľahčilo situáciu.

 

Dovtedy uskutočnené vyloďovacie akcie v Stredomorí 1942-43 pútali celkovo iba 7 percent nemeckých síl. Navyše po porážkach vojsk Osi na východe v roku 1943, začalo byť zrejmé, že ZSSR, môže Nemecko poraziť aj vlastnými silami. Podľa niektorých názorov západní Spojenci zámerne odďaľovali uskutočnenie tejto operácie aj pre to, aby mohli do boja zasiahnúť v období, keď bude Nemecko bojmi na východe veľmi vyčerpané.

 

Plán vypracovaný v priebehu roka 1943 počítal s omedzenou vyloďovacou operáciou. Neskôr bol však plán Eisenhoweroma Montgomerymprepracovaný. Podstatnú zmenu predstavovalo rozšírenie oblastí vyloďovania z 56 na 80 km a s tým spojené zvýšenie počtu nasadených jednotiek. Na to však bolo potrebné väčšie množstvo transportných plavidiel, ktoré však nebolo okamžite k dispozícii a spôsobilo mierny posun začiatku operácie. Pôvodný termín bol 1.míj 1944. Najbližšie vhodné dni pre vylodenie boli 5., 6. a 7. jún. Eisenhower sa pôvodne rozhodol pre 5.jún, no v dôsledku zlých meteorologických podmienok sa nakoniec odložilo na 6.jún. V tej istej dobe Erwin Rommel presvedčený o tom, že v dôsledku zlého počasia už Spojenci do konca mesiaca nič nepodniknú, odišiel na dovolenku. Rommelov zástupca gen. Dollman bol v tomto období tiež mimo veliteľstva na cvičení.

 

Pôvodný plán operácie Overlord počítal s jej začiatkom 5.júna, v tento deň mal byť príliv a mesačný svit ideálny na uskutočnenie spojeneckých plánov. Nepriazeň počasia to však nedovolila, silný vietor a vlnobitie mohlo výrazne narušiť zostavy vyloďovacích plavidiel a niektoré mohlo dokonca potopiť. Vysoká oblačnosť by prakticky vyradila z boja celú vzdušnú podporu. Už 3.6. začala byť poveternostná situácia povážlivá, Eisenhower ale napriek tomu prikázal aby Bradleyho vojaci, ktorých cesta na pobrežie bola najdlhšia, vyrazili.

 

4.6. skoro ráno sa malo rozhodnúť definitívne. Predpovede znovu hovorili o oblačnosti. Montgomery navrhoval vyraziť za každých okolností.

 

Eisenhower  vyhlásil, že celá operácia výrazne závisí na podpore letectva a v prípade, že ju nebude možno využiť považuje za múdrejšie vylodenie odložiť. Ostatní nenamietali. Nasledujúci deň sa však malo počasie nakrátko zlepšiť, spojeneckí velitelia sa opäť stretli a Dwight Eisenhower odklepol začiatok operácie. Bolo totiž jasné, že v prípade ak sa vylodenie neuskutoční 6.6., bude potrebné čakať na vhodný príliv až do 19.júna. V juhoanglických prístavoch sa začali naloďovať vojaci amerických divízií, ktoré mali dosiahnuť Normandské pobrežie ako prví.

 

5.júna večer mohli poslucháči francúzskeho vysielania BBC začuť verše Paula Verlaina, bola to šifrovaná správa pre francúzsky odboj, že vylodenie príde nasledujúceho dňa. Správu pochopila aj nemecká rozviedka, ktorá oboznámila najvyšším miestam, že vylodenie príde v nasledujúcich dňoch. Vyšší nemeckí velitelia tieto správy nepovažovali za celkom správne. Podľa ich predstáv totiž rozsiahlejšiu činnosť Spojencov celkom vylučovalo počasie.

 

Spojenci pripravili aj viacero krycích operácií, ktoré prebiehali v noci z 5. na 6.júna. Išlo najmä o operácie Taxable a Glimmer, ktoré zhadzovaním klamných hliníkových fólií, rušili nemecké radary a vytvárali obraz falošných inváznych flotíl smerujúcich východnejšie od plánovanej oblasti. Ďalšou bola operácia Titanic, ktorá mala vytvoriť zdanie úspešného výsadku a bojov v inej oblasti. Nemecké radary zachytili rozsiahlu aktivitu spojeneckého letectva a loďstva. Začali sa množiť aj správy o zoskoku výsadkárov. Všetky však boli pokladané iba za klamné manévre. Nemecké velenie totiž očakávalo spojenecký úder v celkom inej oblasti, než tej odkiaľ bola hlásená činnosť spojencov.

 

Označenie pre námornú časť operácie a samotný výsadok na plážach bolo operácia Neptune. Vylodenie na pobreží sa malo uskutočniť asi hodinu po odlive. V dôsledku toho, že neprichádza rovnomerne museli na pláže Utah a Omaha  Američania udrieť o hodinu skôr. Ich útok sa začal o 6:30. Briti a Kanaďania na plážach Gold, Juno a Sword zaútočili až takmer o hodinu neskôr. Vylodeniam na plážach predchádzalo silné letecké bombardovanie a námorné ostreľovanie.

 

Dôležitým aspektom vylodenia bolo udržanie krídel predmostí vytvorených na plážach. Túto úlohu mali splniť výsadkové jednotky. Boli to príslušníci americkej 82. a 101. výsadkovej divízie západne od pláže Utah a vojaci britskej 6. výsadkovej divízie východne od pláže Sword.

 

Britskí výsadkári čoskoro po dosadnutí okolo svojich cieľov narazili na vojakov nemeckej 716. pešej divízie.

 

Americká 82. a 101. výsadková mali menej šťastia. Ich jednotky boli v dôsledku zlého počasia, silnej protilietadlovej paľby a celkových nepresností pri výsadku veľmi roztrúsené. Ich ciele sa podarilo splniť iba sčasti. Vojakom 82. výsadkovej sa však podarilo oslobodiť prvé francúzske mestečko Sainte-Mère-Église.

 

Na pláži Utah pristáli americkí vojaci ako na prvej. Mali pri tom ohromné šťastie. Plán vylodenia sa totiž mierne narušil a väčšina jednotiek sa začala vyloďovať o niečo južnejšie než sa pôvodne plánovalo a to im pravdepodobne veľmi pomohlo, lebo nemecké opevnenia na pôvodnom plánovanom mieste vylodenia boli omnoho silnejšie. Nemecká obrana bola otrasená  a vojakom 4. pešej divízie sa ju podarilo rýchlo zdolať za malých strát na životoch. Americkí vojaci potom postúpili hlbšie do vnútrozemia, kde sa chvíľu po 11. hodine spojili s jednotkami 101. výsadkovej divízie a vytvorili predmostie, z ktorého v nasledujúcich dňoch podnikli ďalšie útoky.

 

Pláž Omaha bola jedným z miest v Normandii, ktoré mali veľmi vhodné pobrežie pre vylodenie. Mala pre to veľmi silné opevnenia, ktoré boli dobre situované na útesoch a výšinách nad plážou. Nemecké postavenia prežili spojenecké bombardovanie relatívne nedotknuté a vojaci 352. pechotnej divízie, jednej z mála skúsených jednotiek na pobrežnej čiare, spustili na prichádzajúcich Američanov zdrvujúcu paľbu. Vo východnej časti pláže prišli americkí vojaci navyše aj o podporu svojich plávajúcich tankov Sherman  DD.

 

27 z pôvodných 32 nikdy nedorazilo na pláž, pretože sa potopili. V západnej časti sa síce Shermany dostali na pláž, ale boli postupne zničené presnou paľbou nemeckého delostrelectva. Vojakov kosila guľometná a mínometná paľba prakticky od momentu, kedy sa otvorili rampy na ich vyloďovacích člnoch.

 

Družstvá a roty z prvej a čiastočne aj druhej vlny prišli v boji o väčšinu dôstojníkov a poddôstojníkov a výsledok bitky bol na vážkach. Preživší bojaschopní muži na pláži sa najprv zachytili za vlnolamom. Z tohto miesta sa iniciatívni jednotlivci alebo provizórne zorganizované skupiny rozhodli zaútočiť. Bola to jediná alternatíva, ktorá im zostávala, pretože krytie medzi prekážkami na pláži sa so stúpajúcim prílivom stávalo čoraz nepoužiteľnejšie. Tí ktorí opustili bezpečie vlnolamu museli pod nepriateľskou paľbou prekonať niekoľko stoviek metrov otvoreného močaristého terénu na niektorých miestach i zátarasy a mínové polia a až potom sa mohli vyšplhať na útesy, či zvlnený terén, v ktorom sa nachádzali nepriateľské postavenia. Po takmer šiestich hodinách boja sa nakoniec Američanom predsa len podarilo zdolať pobrežnú obranu.

 

Boje na Omahe boli najkrvavejšie spomedzi všetkých normandských pláží, zahynulo tu okolo 2400 amerických a 1200 nemeckých vojakov.

 

Na pláži Gold sa začalo vyloďovanie o 7:35.

 

Kanaďania na pláži Juno museli čeliť silnej nemeckej obrane. Nemci tu mali vybudovanú sieť železobetónových bunkrov s ťažkým delostrelectvom. Aj pre to utrpela prvá vlna z 3. kanadskej divízie také ťažké straty. Na rozdiel od Omahy však Kanaďania prešli vďaka hojnému nasadeniu tankov, ktoré im pomohli vyčistiť pláž od nepriateľa a vytvorili najväčšie spomedzi všetkých spojeneckých predmostí a to i napriek tomu, že vo vnútrozemí narazili na odpor 12.divízie Hitlerjugend.

 

Pláž Sword obsadili britské jednotky za pomerne malých strát. Bolo to najmä vďaka tomu, že delostrelectvo namierené pôvodne na pláž strieľalo po lodiach, alebo bolo zničené 6. výsadkovou divíziou. Do noci vylodili Briti vyše 20 000 svojich vojakov, ambiciózny cieľ: dobytie mesta Caen sa však nepodaril.

 

Nemecká obrana pláží bola relatívne slabá, postrádala motorizáciu, kvalitné vybavenie a navyše bola zasiahnutá silným spojeneckým bombardovaním. Výnimkou bola 352. divízia na pláži Omaha, premiestnená na Rommelov rozkaz.

 

Spojenci mali už večer 6. júna na Francúzskej pevnine vyše 100 000 mužov. Po vytvorení predmostí začali Spojenci posilňovať svoje vojská. Do Normandie dotiahli svoje morušové prístavy.

 

 

 

 

 

 

 


Fotogaléria



Notice: Undefined index: id in /nfsmnt/hosting1_1/b/3/b3b46c20-6a27-4615-8372-e7ac4390fcbf/petrzalcan.sk/web/files/aktuality.php on line 69

Autor: Petrzalcan | 05.06.2014 | zobrazené: 1575 x |


Podobné články

• Prešporský učenec (22.09.2019)
• Bitka pri Viedni a Krvavá ulička v Haiburgu (12.09.2019)
• Prešporok a víno (04.09.2019)
• Po Moháči sa stal Prešporok korunovačným mestom (29.08.2019)
• Čakalo sa na bezmesačnú noc (11.08.2019)

Komentáre

FOTOGALÉRIA

Petržalské bunkre
/