Dnes si pripomíname výročie úmrtia posledného Rakúsko – Uhorského cisára Karola I.
Na základe jednaní dohodových štátov bolo rozhodnuté o internácii Karolovej rodiny i jeho samotného na ostrove Madeira. Karol sem prišiel v novembri 1921. Bol vyčerpaný a chorý. Prekonal zápal pľúc a bol psychicky veľmi zničený.
Ubytoval sa vo vile Quinta de Monte nad mestom Funchal. 1.apríla 1922 po mesiacoch strádania a chorôb nakoniec Karol I. vydýchol naposledy.
O štyri dni sa konal pohreb.
Je 5. apríl roku 1922 a mestom Funchal sa tiahne dlhočizný pohrebný sprievod. Vpredu, na dvojkolesovom vozíku, viezú skromnú rakvu zahalenú do vlajky už neexistujúceho štátu. Keby ten, ktorého telesné pozostatky v nej boli uložené, zomrel pred štyrmi rokmi, bol by to veľkolepý pohreb.
Rakvu by viezli v prepychovom koči ťahanom tromi pármi čiernych koní, uložili by ju, tak ako to bolo po tri storočia zvykom, do kapucínskej hrobky vo Viedni a v sprievode by nechýbali korunované hlavy či predstavitelia európskych veľmocí.
V tejto procesii však kráčali najmä obyvatelia Madeiry, kde zosnulý trávil posledné obdobie svojho pomerne krátkeho života. Nie v prepychu, na aký bol kedysi zvyknutý, a už vôbec nie s postavením, aké predtým mal. Karol I., posledný rakúsky cisár, uhorský a český kráľ, tam žil totiž v exile. Podunajská monarchia už viac než tri roky neexistovala a pre štáty, ktoré na jej troskách vznikli, bol personou non grata. Zvykne sa hovoriť, že cesty osudu sú nevyspytateľné a pri tomto mužovi to platilo do bodky.
Karol bol pochovaný v kostole Nossa Senhora do Monte. V rodinnej hrobke Habsburgovcov v Kapucínskej krypte vo Viedni bola neskôr postavená jeho busta. 82 rokov po svojej smrti (3.10.2004) sa dočkal uznania blahorečením pápežom Jánom Pavlom II.