Prepojenie maďarskej a slovenskej Svätojakubskej cesty

Dnes začína putovanie z Lébeny v Maďarsku do Rajky a bude pokračovať až do Bratislavy. Stane sa tak prvý raz, čo sa vydajú pútnici  na spoločné putovanie cez maďarskú a slovenskú cestu Sv. Jakuba.

Dnes, v nedeľu 23.7.2017 vyrazia pútnici v maďarskom Lebény a budú pokračovať po novovyznačenej trase do Rajky na hranici zo Slovenskom, potom cez nádherné prostredie okolo Dunaja až do Bratislavy.

Pre všetkých, ktorí sa chcú zapojiť až na Slovenskej strane, vyráža sa v utorok, 25. júla o 8:00hod z Rajky, od kostola Sv. Michala, alebo približne o 9:00hod z Čuňova. Pripojiť sa môžete aj v Bratislavy, napr. V Petržalke. Predpokladaný príchod do Bratislavy je medzi 14:00 - 16:00.

“Zaujímavou  zastávkou v Bratislave bude Kaplnka sv.Jakuba v dolnej časti Námestia SNP v Bratislavy, kde budú môcť len účastníci púte v utoro poobede  navštíviť inak zatvorenú kaplnku a pracovníci Mestského úradu ochrany pamiatok im poskytnú odborný výklad”, povedala nám Iveta Plšeková, námestníčka primátora. Svätojakubskú púť zakončia účastníci slávnostnou sv. omšou v Dóme Sv. Martina o 18-tej hodine.

Prečo ľudia putujú Svätojakubskou cestou do španielskej Compostely?

V katedrále v Santiagu de Compostela sú podľa legendárnej a písomne zaznamenanej tradície uložené ostatky svätého Jakuba, Kristovho učeníka, ktorý kázal v Španielsku. Ten bol okolo roku 800 pochovaný v Santiagu v archeologicky doloženom hrobe z rokov 813-833. Architektúra hrobky zodpovedá detailne parametrom Jeruzalémskej hrobky. Miesto časom padlo do rúk Maurov. V roku 814 sa podľa legendy objavili hviezdy a ukázali cestu k stratenému hrobu a 25. júla boli ostatky znovu nájdene. Na mieste Jakubovho hrobu bol vystavený jednoduchý jednoloďový kostol, a ten sa stal pútnickým miestom, a preto bol od roku 1150 prestavaný na trojloďovú baziliku.

Prvá doložená oficiálna púť do Compostely sa uskutočnila v roku 951 a vykonal ju francúzsky biskup Godescalc z Le Puy. Vedľa cesty boli postupne umiestnené orientačné kamene, kamenné kríže, malé kaplnky a studničky. Vznikla radiálna sieť 12 pútnických ciest, vedúcich z Talianska, Francúzska a Portugalska. Neskôr pri nej boli zriadené kaplnky, kostoly a kláštory, poskytujúce pútnikom prístrešie a jedlo.

Prvý manuál pre putujúcich pochádza už z 12. storočia, keď ju pravdepodobne napísal Aymeric Picaud, pápežov sekretár pod názvom Liber Sancti Jacobi Rukopis obsahuje kázne, správy o zázrakoch a liturgické texty spojené s osobou svätého Jakuba. Ďalej sa tu nachádza tiež popis trasy, umelecké diela, ktoré možno na ceste navštíviť a zvyky miestnych obyvateľov.

Symbolom dlhotrvajúcej púte sa už v stredoveku stala mušľa hrebenatka, či už skutočná, alebo vyobrazená na pútnickom odznaku, niekedy preťatá dvoma pútnickými palicami alebo s jakubským červeným krížom, ďalej fľaša na vodu z tykvy, klobúk zo širokou ochranou proti slnku, kabát pláštenka so širokým golierom a pútnicka palica z vetvičky stromu s vyrezaným prstencom a guličkou na konci rukoväte. Od roku 1987 je v celej Európe platný systém smerových značiek s touto mušľou a žltými šípkami pre označenie každej trasy Jakubskej cesty. Symbolom dlhotrvajúcej púte sa už v stredoveku stala mušľa hrebenatka veľká (Pecten maximus).

Súčasnosť a pútnictvo

Záujem o svätojakubskú púť začal prudko vzrastať koncom 80. rokov 20. storočia, k čomu prispela aj púť pápeža Jana Pavla II. i fakt, že v roku 1993 bola Svätojakubská cesta zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO a jej nové značenie podporené grantom Európskej únie.

Cesty a značenie

V Španielsku, Portugalsku, Francúzsku, Nemecku, Rakúsku a Taliansku trasy svätojakubskej púte väčšinou kopírujú historické cesty (obchádzajú pochopiteľne priemyslové zóny a diaľnice), sú značené symbolom mušle a žltou šípkou, posledných 100 km je v pravidelných vzdialenostiach značené aj kamenným či betónovým pätníkom s mušľou na keramickej dlaždici a zo štítkom, na ktorom je číselný údaj – počet kilometrov a metrov do cieľa. Od roku 2005 sa pripájajú nové regióny v Európe a vznikli tak ďalšie Jakubské cesty v Poľsku, Slovinsku, Švajčiarsku, Čechách, Maďarsku, Rakúsku, Nemecku i na Slovensku. Trasy používajú medzinárodne dohodnuté označenie jakubskú mušlu alebo žltú šípku, lebo oboje; prípadne značku červený svätojakubský kríž umiestnený na bielej Jakubskej mušli.

Dvanásť základných trás Jakubskej cesty „Camino“

·    Francúzska (790 km) – začiatok v dedinke Saint Jean Pied de Port /Camino Frances/

·    Parížska (1000 km) – z Paríža cez Orleáns, pridávajú s k nej starodávne cesty zo Chartres a Aquitanského Soulac

·  Vézelayska (900 km) – vedie z Vézelay /od baziliky kde sú uložené relikvie sv. Márii Magdalény spravované Fraternitou Jeruzalem/ k nej sa pridávajú holandské cesty z Namuru a z Maastrichtu

·    z Le Puy – vedie z Le-Puy-en-Velay /najstaršia zaznamenaná púť s biskupom/, pripojujú sa k nej cesty zo Ženevy, Konstanz, Viedne, Bratislavy, Levoče, Košíc i Krakova.

·   z Arles (750 km) – jej slávna časť Camino Aragonés meria 160 km, Camino San Jaume 600 km

·   z Levanty (900 km) – cez Valenciu a Zamoru; pripojujú sa k nej cesty z Burgosu a z Madridu (320 km)

·    Mozarabská (390 km)- z Granady a Méridy, alternatívna trasa z Malagy cez Baen

·    Via de la Plata (1000 km) – zo Sevilly

·    Portugalská (Camino Portugués) – z Porta cez Ponte de Lima; alebo z Lisabonu či Fatimy

·    Z Finisterre (87 km) – polovičná vzdialenosť, uznaná je len púť ak je vrátane spiatočnej cesty cesty cez Muxíu (114 km)

·    Anglická (Camino Inglés) (110 km) – z Ferrolu

·    Camino del Norte (830 km) – z Irúnu

·    Camino Primitivo (320 km) – z Ovieda cez Lugo a Melidu

Jakubská cesta medzinárodná trasa I-20 na Slovensku a jej vetvy

Na Slovensku sa oficiálna trasa Jakubskej cesty označuje I-20 a je zaevidovaná v európskych pútnickych trasách. Od roku 2012 je vyznačená trasa Perlová dolina – Plejsy, od roku 2013 Košice-Levoča, v roku 2014 otvorená trasa Levoča – Litmanová (prepojená s Poľskom Litmanová –Eliášovka – Nový Sacz), od roku 2015 je otvorená trasa Trnava – Svätý Jur – Bratislava – Viedeň, ktorá je cez Wolfsthal prepojená s Rakúskom a ďalšími trasami do Compostely. Trasa zo Slovenska k hrobu sv. Jakuba v Španielsku je dlhá 3333 km a prejsť celú ju je možné za 3 mesiace. Postupne pribúdajú značenia v regiónoch, ktoré zastrešujú organizácie Fóra Jakubskej cesty – Asociácia SK.

Iniciatíva Jakubskej cesty na Slovensku a historické prepojenia krajín

Na Slovensku sa oficiálna trasa Jakubskej cesty zrodila z iniciatívy Dr. Gerharda Weaga z Fóra Jakubskej cesty, Priateľov sv. Jakuba a Jakubskej cesty a partnerov Jakobswege Wien – Salzburg Rakúsko. Po medzinárodnom stretnutí vo Viedni a schválení trasy I-20 (Camino Europe) sa začala budovať na jar v roku 2012  v úseku Perlová dolina – Plejsy. V čase Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013 trasa Košice – Kojšovská hoľa – Thurzov – Plejsy – Spišký hrad – Levoča bola slávnostne otvorená a požehnaná biskupom Milanom Lachom, SJ spolu s primátormi okolitých miest (17.11.2013). Na jar v roku 2014 bola druhá trasa Levoča – Kežmarok – Podolínec – Litmanová otvorená a požehnaná v Levoči. Prepojenie Jakubskej cesty na Rakúsko /Wolfsthal – Wien/ sa uskutočnilo v Bratislave na Teologickej fakulte TU dekanom Milan Lichner SJ (20. mája 2015). Trasa Jakubskej cesty Trnava kostol sv. Jakuba – Svätý Jur – Bratislava bola otvorená v roku 2015. Slávnostné prepojenie Jakubskej cesty Slovenska a Poľska sa po 700 rokoch uskutočnilo 29.8.2015 za účasti troch biskupov Litmanová – Eliášovka – Starý Sacz. Prvé zmienky o Jakubskej ceste a pútnikov putujúcich zo Slovenska do Compostely sa nachádzajú v Kronike Spiša a historických prameňoch z roku 1307. Organizácia Priatelia sv. Jakuba a Jakubskej cesty je jedinou oficiálnou organizáciou zo Slovenska zapísanou do zoznamu organizácii koordinujúcich Jakubské cesty v Európe.

Moravská a česká trasa I-24 a jej história

Od roku 2012 je vyznačená logom mušle aj prvá trasa Jakubskej cesty na Morave. Začína v Brne smer Mikulov a odtiaľ sa napája na Rakúsku trasu smer na Viedeň. V súčasnosti prebieha aj značenie trasy poľsko – česká hranica – Olomouc – Brno. Prvý český úsek bol k mezinárodnej svätojakubskej ceste slavnostne pripojený 15. júna 2003. Na českom území je svätojakubská cesta značená len nenápadným označením I – 24 v cípe bežnej turistickej smerovky a na vylepšenie značenia sa pripravuje. Istý počiatočný bod v Prahe bol pre púť do Compostely už od polovice 13. storočia v Chráme sv. Jakuba u minoritov na Starom meste podobne sa púť začínala aj v Jihlave a v Brne v kostole svätého Jakuba.  

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre