Dnes je: streda 20.11.2019 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Dnes je 20. novembra- Svetový deň detí

Prešporská korunovácia Karolíny Augusty

Dnes si pripomíname korunováciu štvrtej manželky cisára Františka I. v Bratislave. Ženy nesmierne obetavej, múdrej a láskavej, ktorej starostlivosť o nevlastné deti i o ľud, priniesli prezývku „anjel milosrdenstva“.  Aká bola Karolína Augusta, aký bol jej život a korunovácia v Bratislave?

Karolína Augusta Bavorská  sa stala štvrtou manželkou rakúskeho cisára Františka I. Sama bola dcérou muža, ktorý sa neskôr stal bavorským kráľom, bol to kráľ Maximilián Jozef I.

V útlom detstve zažila útek z rodného mesta pred napoleónskymi vojskami.  Potom prišla o matku, ktorú jej vzala tuberkulóza. Našťastie macocha, ktorú si jej otec vzal, sa jej stala dobrou mamou i priateľkou.  Bola to  bádenská princezná Karolína Frederika Wilhelmina a Karolína Augusta v nej získala starostlivú matku, ktorá svojmu manželovi porodila 8 detí, medzi nimi aj Žofiu,  matku neskoršieho cisára Františka Jozefa I.

Napoleonove politické rošády priviedli jej otca v roku 1806 na bavorský kráľovský trón a Karolínu Augustu do prvého manželstva s chladným korunným  princom Wilhelmom Württemberským. Zväzok bol uzatvorený výsostne z politických pohnútok. Wilhelm odmietal  manželstvo nanútené Napoleonom a tak  Karolína Augusta trpela. Už o niekoľko dní po sobáši sa Wilhelm od manželky odvrátil. Po 6 rokoch bolo manželstvo anulované a zväzok oficiálne zrušil aj pápež. Voľná, dvadsaťtriročná Karolína Augusta sa opäť stala objektom záujmu potenciálnych ženíchov.

Do hry vstúpil kancelár Metternich ako spostredkovateľ cisára Františka I. Karolína Augusta prostredníctvom vyslancov rakúskeho cisára oznámila ochotu vydať sa za štyridsaťosemročného a už trikrát ovdovelého Františka I. Po protokolom stanovených náležitostiach sa 29. októbra 1816 konal v Mníchove „per procurationem“ sobáš, na ktorom cisára zastupoval bavorský korunný princ Ľudovít I. Viedeň privítala mladomanželku 9. novembra 1816. V Augustiniánskom kostole sa nasledujúci deň zopakoval sobášny obrad z Mníchova, tentoraz i s prítomným ženíchom.

Korunovácia Karolíny Augusty sa konala až v roku 1825. Svätoštefanskú korunu doviezli z Budína už 9. Septembra v slávnostnom sprievode. . Na starosti ju mal vtedajší ochranca koruny Štefan Végh.Stavy sa vybrali až k hraniciam a tam vyčkali, kým sa priblíži koč s korunou. Do mesta koč dorazil až v podvečer okolo piatej hodiny. Koč sa zastavil pri kostole sv. Martina, kde už čakali zástupcovia mestského magistrátu a duchovní. Magistrálni radcovia preniesli korunu do kaplnky sv. Jána Almužníka, kde nad ňou bdela korunná stráž a meštiacka milícia

Pred príchodom hostí z Viedne postavili cez Dunaj nový most, ktorý stál na dvadsiatich troch člnoch. Tento most slúžil občanom ešte mnoho rokov po korunovácii. Otváral sa v strede, aby mohli prechádzať lode a rozoberali ho len v zime. Uprostred mosta stále malá drevená kaplnka so sochou sv. Jána Nepomuckého. Na počesť novej kráľovnej most pomenovali Karolíniným mostom. Cisárska rodina s novou kráľovnou prišla 17. Septembra.

25. septembra sa v dóme sv. Martina konala slávnostná korunovácia Karolíny Augusty za uhorskú kráľovnú. Tento akt nasledujúce roky pripomínal stĺp Karolíny Augusty s fontánou pred kláštorom milosrdných bratov na dnešnom Námestí SNP, kde v minulosti stávalo otvorené pódium, na ktorom králi skladali korunovačnú prísahu.

Už o pár dní na to,  12. októbra sa cisár do Prešporku vrátil spolu s Karolínou Augustou, rodinným princom a ďalšími hosťami. Navštívili vinohrad nad židovským cintorínom, kde neskôr pochovali slávneho rabína Chattama Sofera. Medzi hosťami bol aj Napoleon II, knieža z Reichstadtu , syn cisára Napoleona a vnuk cisára Františka.

Vinohrad patril Johannovi Ottmannovi, ktorý tam dal neskôr osadiť mramorovú tabuľu s pamätným nápisom: HIER GEFIEL ES DEM ERHABENSTEN HERRSCHERPAAR IM FAMILIENKREISE DES ERZHERZOGS KRONPRINZEN FERDINAND DES ERZHERZOGS FRANZ DESSEN ERLAUCHTEN GEMAHLIN UND DES HERZOGS VON REICHSTADT VERTRAULICHEM FROHSINNE HINGEGEBEN AM XII. OCT MDCCCXXV WEINLESE ZU HALTEN DIES ZUM DENKMAHLE VON DEM BEGLÜCKTEN EIGENTÜMER DIESES WEINGARTENS IOHANN OTTMANN.

Vinohrad už dnes v lokalite nie je, odstránili ho v prvej polovici 20. Storočia, ale pamätnú tabuľu osadili na východnú stenu vily, ktorú na mieste postavili.

Manželstvo pre Karolínu Augustu bolo úplným protipólom predchádzajúceho chladného vzťahu. Napriek veľkému vekovému rozdielu František I. svoju manželku vrúcne miloval a vážil si ju. I z jej strany pociťoval František vrelý cit milujúcej ženy. Rovnako ako jej predchodkyni Márii Ludovike i novej cisárovnej pripadla povinnosť byť starostlivou matkou piatim žijúcim deťom ešte z druhého Františkovho manželstva. Spomedzi nich si najviac obľúbila najmä druhú dcéru Máriu Leopoldínu. Súčasne s láskou a obetavo plnila úlohu opatrovateľky chorľavého cisára.

Politicky sa výraznejšie neangažovala. Plne sa sústredila na vedenie domácnosti a starostlivosti o nevlastné deti, lebo vlastne vlastné nikdy nemala. Tu sa však ukázali jej dobré vlastnosti naplno.  Jej vrúcny a láskavý vzťah k deťom našiel i u nich odozvu – volali ju „milá mamička“. Ako cisárovnej jej veľmi záležalo na svojich poddaných; známe boli jej charitatívne aktivity a osobná pomoc i finančná pri životných pohromách ľudí v rôznych kútoch monarchie. Podieľala sa na zakladaní katolíckych škôl, chudobincov, výchovných ústavov a nemocníc. Mala tiež vrelý vzťah k umeniu,  podporovala divadlá, umelcov a veľa cestovala. Veľmi si obľúbila mesto Salzburg, kde prevzala záštitu nad krajovým múzeom, ktoré dodnes nesie jej meno „Museum Carolino Augusteum“.

Významným prelomovým obdobím v jej živote bol rok 1824. 4. novembra v tom roku sa jej nevlastná sestra Žofia vydala za Františkovho druhorodeného syna Františka Karola čím sa Karolína Augusta stala Žofiinou nevlastnou svokrou. Obe sestry, ktoré dosiaľ prechovávali k sebe vlažný vzťah, našli pri viedenskom dvore k sebe cestu. Karolína Augusta sa stala láskavou starou mamou Žofiiným deťom – Františkovi Jozefovi, Maximiliánovi a Karolovi Ľudovítovi.

2. marca 1835 František I. zomrel. Citovo otrasená Karolína Augusta sa utiahla do súkromia. Nasledujúce roky, kedy jej zosnulého manžela na tróne vystriedal najstarší syn Ferdinand I. postupne opúšťala verejný život. Deň po dovŕšení osemdesiatjeden rokov na následky pľúcneho kataru zomrela. Skonala cisárovná príslovečná svojou šľachetnosťou, veľkodušnosťou, s ohromným charitatívnym cítením. História jej prisúdila prívlastok "anjel milosrdenstva". Pochovaná je v kapucínskej krypte vo Viedni.



Autor: Petrzalcan | 25.09.2019 | zobrazené: 305 x |


Podobné články

• Petržalka v socialistickom režime (17.11.2019)
• Druhý Bratislavský mier (07.11.2019)
• V inom štáte by bola roky chránená a zveľaďovaná. U nás postupne chátra. (26.10.2019)
• Kto bol Vladimír Fajnor? (23.10.2019)
• Najväčšia bojová loď na Dunaji (18.10.2019)

Komentáre

FOTOGALÉRIA

Chorvátske rameno

ANKETA

Ako ste spokojní s čistotou v Petržalke? Oznámkujte ako v škole:

1
(43)

2
(22)

3
(35)

4
(46)

5
(50)


spolu 196 hlasov
/