Prešporský učenec

Patril k najvýznamnejším lekárom a vedcom svojej doby, narodil sa i zomrel v Prešporku, v ktorom je i dnes málo známy. 

Karol Rayger sa narodil  22.septembra 1641 v rodine lekára. V Prešporku získal aj základné i stredné vzdelanie., no potom musel za štúdiom do cudziny, konkrétne v roku 1659 odišiel študovať  filozofiu do Altdorfu a evanjelickú teológiu vo Wittenbergu. Až neskôr začal študovať medicínu, v štúdiu ktorej pokračuje v Leidene, Paríži a neskôr v Montpellier, kde sa venoval tiež štúdiu botaniky. Doktorát medicíny získal v roku 1667 v Štrasburgu.

Po skončení svojich štúdií vykonal študijnú cestu po Taliansku a po svojom návrate sa usadil v roku 1668 v Prešporku.  Tu sa venuje hlavne svojej lekárskej praxi ako praktický lekár. Cisár Leopold I. ho menoval svojim  dvorným lekárom a protomedikom v Uhorsku. Okrem medicíny ho zaujímala aj entomológia a patril medzi významné vedecké kapacity svojej doby.

V tomto období napísal väčší počet lekárskych pojednaní, ktoré zverejňoval v zborníkoch spoločnosti Academia Leopoldina. Z medicínskeho hľadiska je známy ako autor dodnes používanej pľúcnej skúšky novonarodených detí, ktorú ako prvý v Uhorsku navrhol na dôkaz živo alebo mŕtvo narodeného plodu.

Karol bol synom lekára a lekármi boli aj jeho syn, ba aj vnuk.

Karol Rayger st. bol stúpencom anatomicko-fyziologického smeru v medicíne anglického lekára, zakladateľa modernej fyziológie Williama Harveyho (1578 – 1657). Svoje predpoklady si overoval pitvami, čo v tých časoch nebolo bežné.

Poznatky, ktoré získal z liečebnej praxe a z pitevných nálezov, uverejňoval v zborníkoch Academie Leopoldina Miscellanea curiosa ephemeridum medico-physicarum germanicarum academiae naturae curiosorum. Tento zborník sa považuje za jeden z prvých vedeckých časopisov. Kládol obzvlášť silný dôraz na medicínu a súvisiace aspekty prírodných vied, ako sú botanika a fyziológia.

Karol Rayger st. takmer výhradne písal o prípadoch, ktoré poznal z vlastnej praxe. Tak písal o detskej padúcnici ako dôsledku hydrocefalu, o pľúcnych kataroch, o liečení žltačky, o astme, o používaní ľanového oleja pri krvácaní z pľúc, o zápale pľúc ako dôsledku vypitia studenej vody, o strate zraku následkom prechladnutia, o smrteľnom záchvate epilepsie či o človeku, z ktorého po smrti vyšiel had. Písal aj o prípade, ako s mu podarilo vylúčiť z tela dvojročného chlapca obličkové kamene.

Zo všetkých jeho prác bola najhodnotnejšia rozprava o poznatkoch, ktoré zistil pri pitve novorodenca. Ako prvý navrhol pľúcnu skúšku narodeného dieťaťa, ktorá mala dokázať, či sa narodilo živé, alebo už mŕtve. Táto skúška sa zakladá na poznaní, že ak sa ponorí do vody kúsok pľúcneho tkaniva dieťaťa, ktoré po narodení už dýchalo, vynorí sa hneď na hladinu a pláva. Tento postup, ktorého výsledok je súdny dôkaz, sa používa aj v dnešnej modernej patológii. Tiež ako prvý lekár v Uhorsku opísal chrípku (influenza).

Spomínali sme, že sa venoval aj entomológii. Napríklad ho natoľko zaujali lietajúce mravce, že o nich uverejnil osobitný článok. Z entomologického hľadiska majú význam najmä dve jeho práce z roku 1694, ktoré vyšli v Miscellanea curiosa medicophysica Academiae Naturae Curiosum Decuria III. Obe tieto práce pojednávajú o rojení mravcov a kobyliek nad Bratislavou a jej okolím. Tieto práce patria vôbec k prvým entomologickým prácam na území Slovenska.

Bádateľská práca a vedecký prínos Raygerovcov, ale predovšetkým Karola Raygera st., v oblasti medicínskych vied, najmä interného lekárstva, boli so zreteľom na ich dobu, mimoriadne veľké. Treba hodnotiť najmä jeho úsilie o preniknutie bližšie k podstate skúmaných javov a podľa neho jedinú správnu cestu patologické javy odhaľovať pitvou a vlastné domnienky potvrdzovať pitevnými nálezmi. V tomto ohľade sa nepochybne zaradil medzi priekopníkov modernej patológie v celosvetovom meradle.

Zomrel roku 1707 v Prešporku.

foto: titulka zborníka Academie Leopoldina z roku 1692. Publikoval v ňom aj slovenský lekár K. Rayger.

Podobné články

Komentáre