Príbeh svetla bol spojený s elektrifikáciou mesta

Prvá Mestská elektráreň začala prevádzku v Bratislave pokusným spustením elektrického osvetlenia  30. septembra 1901. Vo výberovom konaní na výstavbu elektrárne zvíťazili Uhorské Schuckertove závody.

Na nočné osvetlenie ulíc sa pôvodne používali smolové fakle, ktoré boli obmedzované poveternostnými podmienkami. Pokrokom bolo zavedenie olejových lámp v druhej polovici 18. storočia. V roku 1856 sa začal používať svietiplyn, výrazne znížil náklady mesta na osvetlenie ulíc. V polovici 19. storočia verejné priestranstvá v meste osvetľovalo 209 lámp, v zimnom období od zotmenia do polnoci svietilo aj ďalších 167. Oba druhy lámp sa od seba odlišovali rôznym tvarom. V ďalšiemu rozmachu prispel vynález plynovej pančušky, čím sa osvetlenie pomocou svietiplynu zdokonalilo, plamienok bol jasnejší a intenzívnejší. V roku 1891 sa používalo spolu 531 lámp, plynových aj elektrických.

Elektrická energia sa v Bratislave využívala už niekoľko rokov pred založením Mestskej elektrárne. Mnohé priemyselné podniky mali svoje vlastné parné stroje na výrobu elektrickej energie. Od roku 1895 fungovala aj mestská elektrická pouličná železnica. Práve jej uvedenie do prevádzky nastolilo otázku elektrifikácie mesta. Mestský magistrát rozhodol o zavedení elektrického osvetlenia už v roku 1897.

Ako jedno z prvých bolo osvetlené Hlavné námestie. Na námestí bol inštalovaný kandeláber  so šiestimi ramenami, na každom s jedným svietidlom. Pomocou plynových lámp boli zo zadnej strany ciferníka osvetlené i hodiny na radničnej veži. Plynové lampy obsluhovali lampári, ktorí otvárali prívody bambusovými tyčami s háčikom. Ručné rozsvecovanie a zhasínanie lámp časom nahradilo samočinné ovládanie pomocou hodinového strojčeka.

Prvá Mestská elektráreň bola postavená na Nándorovej ulici (dnes Čulenova ulica) v Bratislave. Elektráreň pozostávala z dvoch jednosmerných dynám poháňaných plynovými motormi. Dynamá dodala novovzniknutá bratislavská fabrika Siemens – Schuckert. Náklady na výstavbu elektrárne predstavovali asi jeden milión korún. Jej súčasťou bolo päť dieselových motorov, poháňajúcich dynamá s celkovým výkonom 1450 kW. Oficiálne zahájenie trvalej prevádzky nielen elektrárne, ale aj elektrického osvetlenia, bolo 1. januára 1902.

Výkon elektrárne sa už ďalej nezvyšoval a zostal nezmenený až do roku 1944, keď bolo celé zariadenie zničené bombardovaním počas druhej svetovej vojny.

Po prvý raz v Bratislave bola použitá elektrina ako zdroj osvetlenia verejného priestranstva 25. augusta 1878 v záhrade Grassalkovichovho paláca na záhradnej slávnosti.

Zdroj: TASR, www.verejneosvetlenie.sk

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre