Príbehy o špakoch !

Názor obyvateľky Petržalky o celkom obyčajných problémoch, obyčajných ľudí v obyčajné dni......

Vďaka komunálnym službám za to, že čistia ulice od rôzneho odpadu a priestory zastávok mestskej dopravy aj od cigaretových ohorkov. Prečo o tom píšem? Ak hľadáte v Petržalke zastávku autobusu určite ju nájdete aj podľa toho, že má okole seba cigaretové špaky. A keď sa zadarí počasie, cesta od takého Lidla ku najbližšej zastávke MHD Lúčanka na petržalských Lúkach je nimi lemovaná lemovaná. Ako nefajčiarka som sa zamyšľala nad tým, prečo ľudia fajčia na verejnosti, keď si nemajú kde odklepnúť popol a nie je to jedna cigareta, ktorú si zapália. Keď odhodia nedopalok do blízkeho kanála, tak to chápem, inak akosi nie. Obdivujem aj tých fajčiarov, ktorí si zapália, o pár desiatok sekúnd im príde autobus a musia si nedofajčenú cigaretu zahasiť a rýchlo nastúpiť do autobusu. Odhodia ju na chodník a tým fajka zhasla. Pri súčasnej cene škatuľky cigariet by mi neprišlo na um robiť takého psie kusy.

Z predaja cigariet a tabakových výrobkov má štát celkom slušné príjmy aj ich predajcovia. Možno by stálo za úvahu, keby sa s týchto peňazí zafinancovali stojany ku každej zastávke stojan s veľkou nádobou, ktorá by slúžila ako popolník pre fajčiarov. A nech si na tú nádobu dajú cigaretové monopoly svoje reklamy, nech ich zákazníci vedia, že ide popolník patrí k nim a je značkový, nie obyčajný. Kto by ju neuvidel, musel by už trpieť duševnou slepotou. Iným príbehom je fajčenie priamo pod strieškou zastávky, kde stoja ďalší cestujúci a vo výťahu v paneláku, čo je pre mňa nepochopiteľné a považujem to za vrchol ľudskej tuposti. Aj také sa stáva, fakt.

Pamätáte si na časy, keď medzi bratislavským Devínom a rakúskym Hainburgom pár krát do týždňa premávala malá loď? Na jej palube ste si mohli kúpiť lacnejšie alkohol aj cigarety, boli ste totiž v bezcolnom pásme. Na loď nastupovali nielen tí, ktorí si chceli doplniť domáci bar, ale aj obyčajní turisti, ktorí chceli spoznať pohraničný Hainburg. Ako ste spoznali, že na loď do Devína čakali na Hainburskom nábreží Slováci a loď odplávala? No podľa odhodenej hŕby špakov predsa...

Rozkošnú historku ponúka film o francúzskom kriminálnikovi a verejnom nepriateľovi č. 1 Jacquesovi Mesrinovi. Preslávil sa ako muž tisícov tvárí a bol predlohou pre postavu filmového Fantomasa. Jeho komplic čakal v aute a fajčil. Po čase otvoril dvere a vysypal na vozovku popolník, zatiaľ čo jeho kumpáni úspešne vykrádali banku o pár metrov ďalej s ľahkosťou sebe vlastnou. Pritiahol tak nečakane pozornosť skupiny policajtov. Jeden z nich mu povedal, dovoľte citovať český preklad, znie lepšie: " Ulice není popelnice, pane. A platí tu zákaz zastavení." Medzitým Mesrin s kamarátom vyšli vo s vrecom ukradnutých peňazí, a nestačili sa čudovať. Policajti ich spoznali a spustili paľbu.

Monika Voleková

Podobné články

Komentáre