Príde Bratislava v roku 2017 o 15 miliónov EUR?

Obávajú toho poslanci mesta z klubu Most-Híd. Od 01. 11. 2016 nadobudne účinnosť nový zákon o miestnom poplatku za rozvoj, na základe ktorého môžu mestá a obce všeobecne záväzným nariadením na svojom území určiť developerom poplatok za rozvoj vo výške od 10 do 35 EUR za každý m2 realizovanej stavby. Poplatok za rozvoj je podľa zákona splatný do 15 dní odo dňa právoplatnosti stavebného povolenia. Zákon tiež ustanovuje, že sadzbu poplatku za rozvoj možno určiť vo VZN vždy iba k 1. januáru kalendárneho roka.

Bratislavský poslanecký klub MOST-HÍD preto predkladložil na mestské zastupiteľstvo návrh uznesenia, ktorým chcel ustanoviť pracovnú skupinu pre prípravu VZN o poplatku za rozvoj s účinnosťou od 01. januára 2017. Nakoniec zastupiteľstvo bolo pri prerokovaní bodu o predaji pozemkov pre Národnú diaľničnú spoločnosť neznášania schopné a tak ho predsedajúci ukončil. Na ostatné body program vôbec nedošlo.

Mestský poslanec za Ružinov Ján Buocik predkladanie návrhu zdôvodňuje: “Podľa údajov zo Štatistického úradu SR boli v roku 2015 na území Bratislavy vydané stavebné povolenia spolu na viac ako 445.000 m2 podlahovej plochy novostavieb, teda pri maximálnej sadzbe 35 EUR/m2 to predstavuje sumu viac ako 15 miliónov EUR pre Bratislavu. Musíme napnúť všetky sily, aby Bratislava o tieto peniaze na svoj rozvoj v roku 2017 neprišla. Schváliť nové VZN do konca roka sa podarí, len ak začneme konať okamžite.”

Podľa predkladaného návrhu uznesenia by členmi pracovnej skupiny pre prípravu VZN o poplatku za rozvoj mali byť zástupcovia všetkých poslaneckých klubov mestského zastupiteľstva, primátor hlavného mesta a zástupca Regionálneho združenia starostov bratislavských mestských častí.

“Bratislava peniaze z poplatku za rozvoj nevyhnutne potrebuje, väčšina významných verejných investícií mesta ako napr. rekonštrukcia Starého mosta alebo nákup nových električiek a trolejbusov bola realizovaná z eurofondov, ktoré však po roku 2020 skončia. Naše hlavné mesto po roku 1989 nepostavilo z vlastných zdrojov ani meter nových električkových tratí, nepostavilo novú školu, stále nie je schopné uspokojiť dopyt po škôlkach. Roky pripravované projekty ako napríklad predĺženie Tomášikovej po Račiansku, mimoúrovňové križovanie Bajkalskej s Trnavskou a Vajnorskou, či predĺženie električky do Vajnor zapadajú pre nedostatok peňazí prachom v šuflíkoch na magistráte”  doplnil Ján Buocik.

Podľa starostu Rače P.Pilinského je to dôležité pre mestské časti, ktoré pri výstavbe musia riešiť problémy vzniknuté novou výstavbou a výpadok na ceý jeden rok by bol nenahraditeľný. Poplatok môže v niektorých lokalitách dokonca výstavbe zabrániť, myslí si Iveta Plšeková tiež z klubu Most Híd. Vysoké sadzby by mohli nahradiť chýbajúce iné regulatívy. naopak, ľudia pri zatepľovaní domov by podľa nej nemali platiť nič.

Podobné články

Komentáre