PRIEMYSELNÝ ZÁVOD BERNHARD BERGHAUS

Začiatkom roku 1942 začala firma Bernhard Berghaus z Rackwitzu pri Lipsku stavať na území dnešnej obce Berg priemyselný závod na spracovanie ľahkých kovov. Od roku 1942 až do konca vojny patril Berg pod obec Engerau - Petržalku. Lokalita Berg, resp. Petržalka nebola vybraná náhodne.

Na jednej strane spájalo pána Berghausa s dosadeným engerauským starostom Arnoldom Wiesingerom úzke priateľstvo a na druhej strane bola regionálna a strategická poloha vedľa veľkomesta Bratislavy vynikajúca, keďže v bezprostrednej blízkosti tiekol Dunaj a lokalita bola dostupná aj po železnici. Východne mal byť na Dunaji zriadený prístav , z ktorého sa do závodu mala najkratšou cestou dostávať surovina na výrobu hliníka a to bauxit z Rumunska. Už v úvodnej fáze prišlo veľa farmárov z Bergu o svoje pozemky pozdĺž Preßburger Straße, pretože veľká časť závodu ležala v intraviláne obce Wolfsthal).

Národní socialisti prinútili statkára Antona Walterskirchena predať pozemky, ktoré Bernhard Berghaus nakoniec využil na výmenné obchody s obcou Berg a farmármi z Bergu. V obrovských výrobných halách (zastavaná prevádzková plocha bola 7,74 ha) valcovne a lisovne hliníka sa mali vyrábať diely pre letecký priemysel, ale aj nábojnice a diely na výrobu rakiet. Na začiatku roka 1944 pracovalo v závode (niekedy sa nesprávne označuje aj ako Závod Herman a Göringa) už počas skúšobnej prevádzky, ktorá sa však nikdy nerozbehla naplno, okolo 1600 až 2000 robotníkov. Na zriadenie závodu a prácu v ňom boli využívaní v prvom rade robotníci na nútených prácach. Pracovné príležitosti v ňom našlo aj veľa obyvateľov z okolia. Keďže závod nikdy nedosiahol svoju plnú výrobnú kapacitu, neuskutočnili sa ani žiadne priame nálety na jeho areál. Pri spustení plnej prevádzky by bol zamestnával 6000 osôb. Práce pokračovali až do posledných marcových dní roku 1945. Rozsah dokončených hál bol pozoruhodný : dĺžka 300 m, šírka 80 m a výška miestami až do 20 m. Štrk sa získaval plávajúcimi bagrami z blízkej štrkovne (dnes jazero na kúpanie v Centre voľného času).

V tzv. barakoch boli vtedy situované kancelárie a ubikácie. Celková plocha potrebná pre závod na území obcí Berg a Wolfstahl bola 250 ha. Súčasne sa plánovala aj výstavba luxusných domov pre členov vedenia závodu, ktoré mali byť umiestnené na kopci (severný svah Königswarte) nad závodom. Na svahu mala byť vybudovaná aj veľká nemocnica.

K tomu však už nedošlo. 4. apríla 1945 bol Berg obsadený sovietskymi jednotkami 2. ukrajinského frontu, predovšetkým príslušníkmi 99. gardovej divízie a X. gardovej streleckej divízie pod velením generálporučíka Rubaňjuka. Sovietska okupačná správa vyhlásila areál firmy Bernhard Berghaus za nemecký majetok a podriadila ho správe USIA. Podľa mierovej dohody dostala stroje a vybavenie závodu Juhoslávia ako odškodnenie za svoje vojnové škody.

Celý závod bol vrátane strojov rozobraný autogénovými horákmi a potom železnicou prepravený priamo z areálu do Juhoslávie. Tieto práce, na ktorých sa znovu podieľalo miestne obyvateľstvo a firmy z okolia, trvali až do päťdesiatych rokov. Prirodzene, aj domáce obyvateľstvo potrebovalo obrovské množstvo stavebného materiálu na opravu poškodených alebo na výstavbu nových budov a na pokrytie potrieb v rámci rozvoja v povojnovom období. Čoraz častejšie dochádzalo k nepríjemným udalostiam a krádežiam najrôznejšieho druhu. Nakoniec boli zostávajúce budovy odstrelené, čím sa zabránilo ich ďalšiemu použitiu. Základy závodu pri dnešnom Rübenplatzi, ktoré sa nedali zničiť, sú pripomienkou tých časov. Plochy, ktoré sú v súčasnosti zväčša zalesnené, pretože sú pre rozsiahle betónové základy nevhodné na poľnohospodárske využitie, sú dnes eldorádom pre flóru a faunu. O OSOBE BERNHARDA BERGHAUSA Bernhard Berghaus sa narodil v roku 1896 v Amsterdame ako syn zámožného nemeckého textilného podnikateľa.

Na začiatku tridsiatych rokov dvadsiateho storočia založil Berghaus v Nemecku veľa podnikov pôsobiacich v priemyselnom segmente ľahkých kovov. Berghaus, ktorý bol štvrtým najväčším priemyselníkom Tretej ríše, zamestnával vo svojich výrobných prevádzkach 11 000 osôb. Jeho experti vyvinuli v spolupráci s vrchným velením armády mnohé postupy, ktoré našli uplatnenie v stredno a vysokofrekvenčnej technike, ako aj na poli atómovej fyziky. Firma Berghaus zaregistrovala 1100 patentov, z ktorých 800 sa využilo v zbrojárskom priemysle. Priemyselník Berghaus tak výraznou mierou prispel k nemeckému znovuzrodeniu a vojnovému hospodárstvu. Odhliadnuc od toho sa Berghaus považoval za pioniera v oblasti vývoja plastov. Do závodu Engerau-Berg sa plánovalo dokonca aj preloženie výroby plastov. Berghaus, ktorý často cestoval obchodne a súkromne do Švajčiarska, sa v posledných dňoch pred koncom vojny usadil práve vo Švajčiarsku.

Nie bezdôvodne: britské a francúzske vojenské úrady v Nemecku totiž požadovali jeho vydanie, pretože mu pripisovali rôzne trestné činy. Z čoho bol Berghaus obviňovaný? Bolo to pre zamestnávanie robotníkov na nútených prácach, ako aj zlé zaobchádzanie s nimi (zločiny proti ľudskosti), ale aj z toho, že Berghaus pôsobil ako finančník národnosocialistických špičiek a ukryl vo Švajčiarsku veľké peňažné čiastky. Berghaus však nebol nikdy odsúdený. Jeho patenty a technické poznatky boli pre okupačné úrady západných spojencov v Nemecku veľmi cenné. V októbri 1948 mu denacifikačný súd v Lübecku vydal osvedčenie o zbavení obvinenia. Berghaus sa tak mohol vrátiť do Nemecka bez akýchkoľvek obáv. To aj spravil a prechodne žil v Mníchove. Zomrel koncom roku 1966 vo Švajčiarsku.

Zdroj: Gemainde Berg

foto: Miroslav Pokorný

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre