Prínos Štefana Lumnitzera pre Sad Janka Kráľa

Sad Janka Kráľa, pôvodne Aupark je najstarším verejným parkom v strednej Európe a jeden z najstarších stredoeurópskych parkov vôbec. Nachádza sa v bratislavskej Petržalke medzi Starým mostom a Novým mostom. Mal rozlohu 42 ha.

Park bol založený v rokoch 1774-76 s myšlienkou vytvoriť prvý park pre širokú verejnosť. Vznikol na pravom brehu Dunaja na ploche lužného lesa. Vplyvom barokového klasicizmu sa vytvorila osemramenná hviezdica priesekov, pozdĺž ktorých sa neskôr vysadili stromoradia. Podľa usporiadania chodníkov park pomenovali Sternallee (Hviezdicová aleja). Jednotlivé aleje dostali pomenovanie podľa druhu stromov – jelšová, topoľová, javorová, vŕbová, jaseňová, brestová.

Park bol upravovaný postupne, jeho dnešná podoba je až z roku 1839. V roku 1839 dostal Sad Janka Kráľa novú podobu pod odborným vedením bratislavských rodákov dr. Floriána Romera a dr. Štefana Endlichera, ktorí začali venovať zvýšenú pozornosť parku z botanicko-dendrologickej stránky. O výsadbu cudzokrajných drevín sa pravdepodobne zaslúžil aj bratislavský lekár a botanik dr. Štefan Lumnitzer. Práve dnes si pripomíname výročie narodenia tohto významného lekára a botanika, ktorý sa narodil 4.4.1749 v Banskej Štiavnici.

Lumnitzer najskôr študoval na lekárskej fakulte v Trnave, kde získal doktorát z medicíny a pokračoval v štúdiu v Jene a Halle. Celý život pracoval ako praktický lekár a celý život prežil v Bratislave. Veril v metódu očkovania proti kiahňam a už v roku 1801 začal túto Jenerovu metódu zavádzať do praxe.

Vo voľnom čase sa venoval botanike  v Bratislave a jej okolí. Bol členom Botanickej spoločnosti v Regensburgu (1790) a Mineralogické společnosti v Jene. V roku 1791 vydal latinskú prácu Flora Posoniensis.

V rokoch 1933 – 1937 založili v parku podľa návrhu mestského lekára Rudolfa Limbachera rozárium, v ktorom bolo okolo 500 druhov ruží, pričom počet vysadených ružových kríkov dosahoval okolo 5000 kusov. Bolo riešené pravidelne v centrálnej časti s kruhovým bazénom a plastikou sediacej ženy, doplnené pergolami, po ktorých boli popínavé ruže. V tomto priestore boli umiestnené aj lavičky. Zámer výstavby rozária bol inšpirovaný rozáriom v parku rodiny Chotekovej v Dolnej Krupej.

Park utrpel aj druhou svetovou vojnou, vtedy z neho definitívne zmizlo množstvo kvetov, najmä rozárium.  V 70-tych rokoch 20. storočia prešiel park veľkou rekonštrukciou. Odstránili sa divorastúce kroviny, čím sa vizuálne park otvoril a vynikli mohutné stromy tvoriace kostru parku. Pre súčasný obraz parku sú charakteristické „veľkopriestorové prírodné interiéry“.

Mohutné vzácne stromy a etážové kroviny dopĺňa drobná architektúra. Typickým prvkom sú oddelené malé priestory kruhovitého tvaru ozdobené prvkami zverokruhu, dnes v mierne poškodenom stave. Kruhy sú doplnené aj výsadbou letničiek.

V roku 2006 prebehla výrazná revitalizácia parku, pričom bolo ostránených vyše 200 chorých drevín a rovnaký počet drevín bol vysadený. Pribudli aj druhy, ktoré dovtedy neboli zastúpené.

Sad Janka Kráľa v Petržalke sa po dokončení sídliska na pravom dunajskom brehu dostal do centra mesta a slúži naďalej verejnosti ako jedinečný prírodno-estetický a kultúrno-spoločenský priestor. V súčasnej dobe tu nájdeme exotické druhy drevín ako ginko dvojlaločné, maklura oranžová, metasekvoja čínska a pod. Najväčšími unikátmi sú platany javorolisté, ktoré svojím vekom cca 200 rokov a rozmermi obvodov kmeňa vyše 500-600 centimetrov dotvárajú typickú a nezameniteľnú atmosféru parku.

Sad Janka Kráľa ako 1. verejný park v strednej Európe je chránený v zmysle zákona č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti v kategórii historická zeleň.

Podobné články

Komentáre