Pripomíname si ostreľovanie Prešporka Napoleónom

Od 1. júna do 13. júla roku 1809 sa v okolí  Bratislavy (Prešporka)  odohrali historicky významné boje, v ktorých sa napoleonské vojská pokúšali dobyť toto strategicky významné mesto. To sa muselo otvoriť svoje brány  14.júla 1809, no predtým dokázalo odolávať Napoleónovej armáde v časoch jej najväčšej slávy..

V bojoch na pravom brehu Dunaja v Petržalke sa zúčastnilo na oboch stranách do 40 000 vojakov. Veliteľom Bratislavy bol rakúsky brigádny generál talianskeho pôvodu generál Bianchi. Ten dal obec Engerau (pre mimobratislavčanov- Petržalku) z bezpečnostných dôvodov obohnať valmi. Dňa 3. júna 1809 francúzske vojsko po generálnom útoku Petržalku obsadilo. V noci z 26. na 27. júna 1809 spôsobili francúzske vojská pod vedením generála Dessaixa zo svojich petržalských palebných základní Prešporku značné škody. Zhorelo vtedy 143 domov, zahynulo mnoho ľudí a materiálne škody prevýšili milión zlatých.   Prudké boje sa odohrávali aj v oblasti  kostola na brehu Pečenského jazera, kde malo francúzske vojsko vybudované zákopy, z ktorých ostreľovalo Bratislavský hrad.

Ale pripomeňme si, ako prebiehala obrana Bratislavy. V meste sa sformoval meštiansky strelecký zbor o sile 1 600 mužov. Opevňovacie práce prebiehali nepretržite do 30. mája a mesto sa posilnilo o brigádu pod velením generála Bianchiho, ktorý prevzal velenie nad predmostím. Pri obrane Bratislavy sa tak sústredilo viac než 7 000 mužov posilnených 22 delami. 1. júna podnikol maršal Davout rozsiahly prieskum bojom o sile 4 000 mužov. O 2 dni útok zopakoval v 3 kolónach, pričom pravá postupovala od rusovského ramena, stredná po hradskej od Kittsee a ľavá pozdĺž hradskej. Davout v tom čase disponoval vojskom v počte asi 18 000 mužov, čím svoj nápor zosilňoval. Francúzske samovražedné útoky na rakúske postavenia však nemali nádej na úspech. Útoky Francúzov pokračovali ďalej, no bez väčších úspechov. Obe strany medzitým budovali nové postavenia a zosilňovali staršie.

V čase najťažších skúšok bratislavské predmostie bránilo mnoho Slovákov, ktorí pochádzali najmä z 2 práporov (1 265 mužov) 60. c. k. pešieho pluku Gyulai. Tento pluk vznikol v roku 1798 a jeho verbovacím obvodom sa stali 4 severoslovenské stolice: Trenčianska, ktorú prevzal od 2. c. k. pešieho pluku z Bratislavy, Liptovská, Oravská a Turčianska stolica, ktoré prevzal od 33. c. k. pešieho pluku Už jeho základ v roku 1798 vytvorili z iných slovenských peších plukov – z jedného práporu 2. a jedného práporu 33. pluku. K nim priradili ešte prápor 52. pluku, zložený s najväčšou pravdepodobnosťou zo Slovákov z Banátu a Vojvodiny, o čom svedčí skutočnosť, že plukovnou rečou mužstva bola v tomto pluku slovenčina.

Koncom roku 1808 pridelili pluku nový verbovací obvod zložený z Gemerskej, Spišskej, Šarišskej a Turnianskej stolice. 16. januára 1809 zostavili v pluku záložný divizión (2 stotiny) a 21. januára ho odoslali do sídla novej verbovacej stanice v Prešove, pod velením kapitána Jána Bosňáka. Prvý a druhý prápor pluku spolu s 2 prápormi pluku č. 39 Duka tvoril od roku 1808 brigádu Bianchi.

26. júna prišiel do Bratislavy cisár František I. a v ten istý deň začalo po odmietnutí francúzskeho ultimáta najväčšie delostrelecké bombardovanie Bratislavy, ktoré s prestávkami pokračovalo 3 dni. Francúzi vypálili na mesto približne 4 000 striel. Bombardovanie prestalo, až keď hlavný veliteľ cisárskych vojsk arcivojvoda Karol intervenoval priamo u Napoleona. Obrancovia však museli rozobrať pontónový most vedúci k predmostiu a zastaviť odvetnú delostreleckú paľbu. Po odchode arcivojvodu Jána, ktorý tiahol k Wagramu, tu pod Bianchiho vedením zostalo asi 4 000 mužov, zatiaľ čo Davoutov zbor vystriedali jednotky zo zboru talianskeho miestokráľa Eugena Beauharnaisa o sile asi 9 000 mužov. Od 8. júla prebiehali útoky talianskeho miestokráľa, ktoré Bianchi odrazil. 11. júna však arcivojvoda Ján, ktorý sa medzitým vrátil do mesta, vydal rozkaz, aby generál Bianchi stiahol svoje jednotky zo zákopov a opevnení a obsadil ľavý breh Dunaja. Francúzi, resp. Taliani, potom tieto miesta obsadili, čím sa prakticky skončili boje o bratislavské predmostie. 12. júla 1809 bolo v Znojme dojednané prímerie, ktorým sa Bratislava dočasne dostala do francúzskeho okupačného pásma.

O obliehaní a ostreľovaní Bratislavy dodnes svedčia delové gule, ktoré zostali v múroch niektorých bratislavských domov. Nájdete ich napríklad v múroch Starej radnice na Hlavnom námestí či Nemocnice Milosrdných bratov na Námestí SNP.

Tieto udalosti si tradične každý rok Bratislavčania pripomínali v Sade Janka Kráľa i centre mesta podujatím „Ubránili sme sa“. Ilo o podujatie, ktorého sa zúčastňujú historické jednotky z klubov vojenskej histórie z Česka, Maďarska, Rakúska, Talianska a Slovenska. Žiaľ, z nedostatku financií, ktoré v minulosti kryla predovšetkým bratislavská župa, sa podujatie už druhý rok nekoná.

Návštevníci Sadu Janka Kráľa sa ale môžu o obranných valoch dozvedieť viac na informačných tabuliach, ktoré na dvoch miestach za vlastné prostriedky umiestnil Petržalký okrášľovací spolok. 

Podobné články

Komentáre