Dnes, 26.decembra, si Bratislava pripomína podpísanie Bratislavského mieru v roku 1805. Všetko sa to ale začalo už oveľa skôr, v novembri 1805.
Najskôr 27. novembra 1805 vstúpila časť francúzskej „Veľkej armády“(Grande armée) po 13 hodinovom pochode do Bratislavy. Po prechodnom ubytovaní, doplnení zásob a oddychu odchádzajú napoleonské jednotky dňa 30. novembra 1805 z mesta, aby sa presunuli k hlavným zoskupeniam vojsk umiestneným v priestore Slavkova, kde 2.decembra 1805 francúzske jednotky vybojovali jedno z najskvelejších víťazstiev.
12. decembra1805 napoleonský maršal Davoust vtiahol s 15 000 mužmi do Bratislavy. V dobe mesačného prímeria Bratislavu vybrali za miesto mierových rokovaní. Dňa 26. 12.1805 bol v Primaciálnom paláci podpísaný Bratislavský mier. Tento dokument ukončil tretiu koaličnú vojnu
Rokovaní o mieri sa nezúčastnili samotní panovníci, ale iba diplomati. Rakúsko zastupoval knieža Johann-Joseph Lichtenstein, Francúzsko Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord. O deň neskôr zmluvu ratifikoval Napoleon v Schönbrunne. Ako nátlak na Rakúšanov sa používala ešte nepodpísaná mierová zmluva s Pruskom.
Pred rokom o tejto zmluve i okolnostiach ako bola v Bratislave podpísaná, hovoril na pôde Primacálneho paláca Jacques-Olivier Boudon, ktorý je francúzskym profesorom histórie a špecialistom na Francúzsku revolúciu, Prvú Ríšu (Premier Empire) a súčasné náboženské dejiny. Okrem iného, Jacques-Olivier Boudon sa v roku 2004 stal riaditeľom CIES-Sorbonne. Je taktiež členom vedeckej komisie univerzity Sorbonne, ako i predsedom Napoleonovho inštitútu.
Po podpísaní Bratislavského mieru už Napoleónovi nestálo nič v ceste, aby sa stal cisárom.Naopak, Rakúsko sa touto zmluvou vzdalo v prospech Francúzska alebo jeho spojencov svojich území Benátska, Istrie, Dalmácie, Kotoru, Augsburgu,
Tirolska a Vorarlberska a Breisgau. Zvyšné Predné Rakúsko získalo Bádensko a Württembersko.
Ďalej súhlasilo, že bavorské a württemberské kurfirstvo budú povýšené na kráľovstvá a bádenské markgrófstvo na veľkokniežatstvo. Okrem toho musel cisár František I. uznať Napoleona za cisára a vopred dať súhlas na vznik spolku, ktorý sa neskôr nazýval Rýnsky spolok.
Francúzsko sa vzdalo Soľnohradského arcibiskupstva a Berchtesgadenu.
Vďaka tomuto mieru existuje v Paríži pomerne významná Rue Presbourg (Bratislavská ulica). Tento mier nepriamo spôsobil zánik rímskonemeckej ríše, lebo ním funkcia rímskonemeckého cisára fakticky stratila význam.
Väčšina územných presunov podľa Bratislavského mieru bola zrušená v rámci viedenského kongresu 1815, no Salzbursko zostalo dodnes súčasťou Rakúska.
Kópiu Bratislavského mieru môžu návštevníci vidieť vo výstavných sieňach Primaciálneho paláca na 1. poschodí. Od decembra 2016 ju tam umiestnilo Múzeum mesta Bratislavy. Existujú len dve kópie originálneho dokumentu(faksimile) a toto je jedna z nich.